Tréningové pole

*Sar si šla cez voľnú hodinu zdriemnuť, pretože bola veľmi unavená a cez noc toho aj tak moc nenaspala. Stále nemohla uveriť tomu, že je Nicole mŕtva. Nemohla kvôli tomu spávať. Buď sa z toho budila na nočné mory, alebo neustále musela premýšľať nad tým, ako sa to vlastne stalo a čo sa mohlo stať inak. Potrebovala si vyvetrať hlavu. Mala ešte chvíľu času a tak sa vydala na metlobalové ihrisko. Vedľa neho sa nachádzala menšia budova, kde sa trénoval metlobal pre začiatočníkov. Sar mala lietanie rada, aj keď skúsiť si to na ostro ešte možnosť nemala. Bola však veľkým fanúšikom metlobalu. Bola už aj na pár zápasoch, ktoré absolvovala s jej otcom ešte dlho predtým, než šla na Rokfort. Ako tak premýšľala nad minulosťou a prítomnosťou, ani si neuvdomila, že je na mieste. Vošla do malej budovy, kde je čakalo množstvo veľkých i malých žinienok položených krížom krážom po celej ploche miestností. Všade naokolo boli porozhadzované, ale aj poupratované metly, na ktorej trénovali potencionálni budúci školskí metlobalisti. Sar sa obzrela, či nezbadá niekoho známho a predsa len aj našla. Eve. Podišla k nej a mávla na ňu.* Ahoj. *Pozdravila ju celkom milým a pohodovým hlasom na to všetko, čo sa prednedávnom stalo.* Dopočula si sa to? *Samozrejme, že narážala na Nicolinu smrť.*

*Keď sa tam válala po žinienke ako strelená, niekto sa jej pozdravil. Snažila sa rýchlo dostať z tých madracov, ale moc jej to nešlo.* Ouu ahooj Saar.. *Povedala troška prekvapene a konečne sa postavila na nohy.* Bozeee ani mi nehovor... nemôžem tomu uveriť! Stále rozmýšľam nad tým, čo sa tam v tú noc odohralo.. a vlastne je to cele moja vina! Keby som sa tam nevybrala, možná že by bol aj Nikol nažive.. *Spustila vlnu výčitiek, skoro sa tam znova zosypala na tie žinienky.*

*Uškrnula sa. Nevedela, čo povedať. Tento rok bol obzvlášť zvláštny vzhľadom na tie útoku Voldyho a hlavne smrť Nivole, ktorá sa ani nedožila dokončenia svojho prvého ročníka na Rokforte.* Lenže Nicole nebola s tebou vo fakulte. A v tom lese si aj tak nebola sama. Bolo nás tam predsa oveľa viac. A aj tak si myslím, že ľutovanie Nicole a aj samých seba nám aj tak nepomôže. Skôr to ešte všetko zhorší. *Povedala mierne vážnym tónom. Toto predsa bola vážna téma. Sadla si na jednu zo žineniek a ruky si položila na kolená.* Hovorila si od tej doby s Lucy? *Spýtala sa jej. Sar sa sňou chcela porozprávať po plese, ale nestihla to. Mala v tej dobe veľa učenia a aj tak ju nikde nestretla okrem spoločných hodín, ktoré mali s Bystrohlavom. Tam však nebol čas. Sar však bola najviac zvedavá, kedy sa bude konaţ pohreb s karom za mŕtvu Nicole.*

*Smutne počúvala Sar.. aj tak si Eve vyčítala, že pre Nikol toho neurobila viac. V ten osudný deň ju len spoznala a zároveň ju aj stratila z dohľadu, keď ju to hnusné psisko chytilo za nohu.* Ach.. *Nevedela zo seba vydať ani slovo, radšej si tiež sadla vedľa Sar.* Ehmm Lucy? Chcela som sa s ňou rozprávať na plese, ale nevyšlo.. vlastne odvtedy som s ňou poriadne ani nehovorila.. inak.. nevieš.. náhodou.. kedy bude Nikolin... ehmm pohreb? *Keď vyslovila to posledné slovo, Eve striaslo, pretože neznášala už len pomyslenie na to, že Nikol je naozaj mŕtva.*

Pokrčila plecami. Nikto Lucy nevidel. Sar to prišlo zvláštne. Asi to nenesie moc dobr. Sar nad týmto však momentálne nechcela uvažovať. O Nicolinom pohrebe nemala žiadne informácie.* Neviem. Mne nikto nič nehovoril. Pýtala si sa Rona? Možno on o tom bude niečo vedieť. Aj keď...neviem, čo by som povedala profesorom, keby sa ma pýtali, čo sa vlastne v tú noc stalo. Stalo by sa mi nepsravodlivé, keby sme povedali falošný dôvod, ale...neviem. *Znovu pokrčila plecami a vzdychla si.*

Hmm.. Ron nič nespomínal. *Zamyslene pozerala na Sar a potom na ňu vypúlila oči.* Chceš to všetko povedať profesorom? Čo si sa zbláznila?! *Povedala hlasnejšie, troška vyvedená z miery. Potom si však uvedomila, že aj steny majú uši, tak hneď začala šepkať.* Ak im povieš, že sme boli len tak v lese o takej nočnej hodine.. skončíme veľmi zle! *Nervózne si prehrabla svoje blonďavé vlasy.* Musíme tú historku troška upraviť.. zvalíme to na Nikol.. *Cítila sa chvíľku previnilo, že to vôbec povedala, ale pokračovala.* Povieme, že sme Nikol dohovárali aby nešla do toho lesa, ale ona sa sama tak rozhodla a vôbec nás nepočúvala. Nakoniec sme ju sledovali, lebo sme sa báli o jej život. Nestihli sme však nič urobil, lebo ten vlkolak ju chytil za nohu a odvliekol.. Potom jej dáme nejaké zásluhy, že sa za nás obetovala aby sme my mohli ujsť.. a bla bla.. *Hovorila chladne ako slizolinčanka. Chcela to ututlať, aby na nich nepadla žiadna vina za to, že vôbec boli v tom lese..*

*Mávaním rúk sa snažila nejako Eve ukludniť, ale tá stále mlela a mlela až do zbláznenia.* Už buď ticho! *Zhúkla ju, schytila ju za ramená a posadila ju oproti nej na žinienku.* Ukludni sa. *Povedala už tichým tónom.* Nikomu nič nejdem hovoriť. Co som idiot? Nepotrebujem si predsa spraviť problémy. *Odfrkla si.* A nič nevymýšľaj, pretože ti to aj tak na nič nebude. Nikto totiž nemá dôkaz, že sme v tú noc boli v tom lese s ňou. Či má? *Spýtala sa a podvihla obočie. Po krátkom odmlčaní pokračovala.* Prvých ľudí, ktorých sa profesori budú niečo pýtať sú samozrejme chrabromilčania. S tými bola vo fakulte. Okrem Rona tam s mi nebol nikto odtiaľ. Takže mám pre treba jednu úlohu. Povieš Ronovi, aby o tom ani necekol a ja sa porozprávam s Lucy. Inak nič iné riešiť nemusíme. Jedine, čo si oblečieme na pohreb a kar. *Povedala trochu bezcitne, za čo sa cítila previnilo. Nebolo to však na nej vidno.* Súhlasíš?

*Keď na ňu Sar zhúkla, skoro si zahryzla do jazyka. Sar ju schmatla a posadila ju ako bábku oproti nej. Eve tam potom sedela ako múmia, len prekvapene bez slova zízala na Sar čo rozpráva.. Myslela si skôr pravý opak, že Sar sa kvôli Nikol zloží a bude sa chcieť ku všetkému priznať.. Ale toto od nej fakt nečakala, samozrejme s ňou vo všetkom súhlasila. Až teraz si uvedomila, že Sar sa naozaj hodí do slizolinu a že možno majú konečne niečo spoločné.. chladnosť.. Neprítomne prikývla.* Máš pravdu, nikto na nás nič nemá ak Lucy bude spolupracovať. A s Ronom to vybavím, o to sa nemusíš báť. Ale čo ty? *Teraz ona na ňu nedôverčivo zdvihla jedno obočie.* Veď ty si priniesla Nikol do nemocničného krídla, čo si im povedala? ... že kde si ju našla?! … a čo sa jej stalo?! *Pozerala po nej tak upriamene ako keby jej chcela čítať myšlienky.* Inak na pohreb ma nikto nedostane.. neznesiem tie podozrievavé a vyčítavé pohľady.. *Chcela pokračovať aj ďálej tak ostro, ale začala sa prejavovať jej citlivá stránka, ktorú väčšinou nedávala najavo.*..a hlavne.. ehm.. ten smútok a žiaľ naokolo.. keď uvidím mŕtvu Nikol v truhle.. tak sa asi.. *Eve sa zasekla a nemohla ďálej rozprávať. Nakoniec z nej vypadla len jedna otázka, ktorá ju stále trápila.* Prečo musela zomrieť? Prečo?!!! *Chytila Sar za hábit a ako pomätená s ňou začala triasť.*

**Sar na ňu pozerala ako vyjavená. Raz hovorila inak, raz inak. Sar sa cítila, zvláštne, akosi..inak. Nevedela to popísať, ale očividne to bolo aj vidno.* Čo ja? *Spýtala sa nechápavo.* Eve. Keby som bola siedmačka, tak by som sa aj priznala, že som v tom lese bola. Ale ja nepotrebujem vidieť tie nenávistné a obviňujúce pohľady, že som niekoho skoro zabila. A ani sa nepotrebujem dať vylúčiť hneď v prvom ročníku. Uvažuj trochu. *Plácla sa po čele.* Čo som povedala? A čo asi tak obvykle hovorí človek, ktorý je v úplnom šoku a plače, trasie sa a nemôže dychať a nemá ani poňatia o tom, či to, čo sa mu stalo bola vlastne pravda? Hm? Čo asi tak? Si myslíš, že mi bolo do rozprávania? Tebe by bolo? A čo mne je po nejakej doktorke, či kto to je? Aj tak ju nezachránila...takže aj tak by som jej nič nepovedala. *Odvrkla.* Prečo by si na ten pohreb nešla? Práveže to by bolo ešte viacej podozrivé. Nikto nemôže vedieť, že si tam bola s ňou. Že sme tam boli s ňou. Musíš tam ísť. Hotovo. Koniec. Ideme tam. *Hovorila s istotou. Eve s ňou zrazu začala mykať, čo Sar nepochopila.* Ukludnila sa. *Zadržala jej ruky.*

*Eve už radšej nič nepovedala, len prikývla na jej monológ a snažila sa upokojiť.* Prepáč, chytila ma panika. *Zložila si ruky k telu. Keď ale Sar vyhlásila, že sa ide na pohreb, prekrútila očami.* V poriadku, budem sa snažiť tam prísť, ale nič nesľubujem.. *Dodala.* Idem to ešte vybaviť s tým Ronom, ak ho niekde vôbec stretnem.. zatiaľ sa maj.. *Povedala a aj s metlou, ktorá jej bola dneska na dve veci, vybehla z tréningového poľa.*