King's Cross

*Evelin sa pozrela von oknom z Rokfortského vlaku a sklamane si pomyslela. Zase doma. Nerada chodila do Londýna, pretože tam už nikoho nemala a už to domovom ani nechcela nazývať. Potiahla si svoj veľký kufrisko, ktorý ledva tlačila... načo som si preboha brala toľko vecí? Prebehlo jej mysľou a kufor vyhodila von z vlaku ako prvý. Potom sa konečne dostala na nádražie aj ona. Hneď začala s nádejou hľadať niekoho známeho, ale videla len davy ľudí, ktorý sa niekde ponáhľali ako šalení. Dobre, že ju nezhodili na zem... Nakoniec si protestne sadla na kufor a čakala kým sa to tam trošku preriedi.*

*Stále sedela na lavičke, až sa začala nudiť. Nebavilo ju to tu. Hlavu mala podopretú o ruky a pozerala sem a tam, či okolo nej neprejde niekto známy. Akoby zázrakom zbadala nejakú známu postavu. Evelin? Nadšene si pomyslela.* Evelin! Evelin!! *Kričala na ňu, postavila sa a začala mávať rukami, aby ju videla. Nesedela od nej až tak ďaleko, ale kedže sa tam premávalo veľa ľudí, nebola moc veľká pravdepodobnosť, že by ju zbadala. Vzala so sebou kufor a začala sa pretláčať cez masu ľudí smerom ku Eve. Konečne prišla k nej.* Čauko. Čo ty tu tak sama? *Spýtala sa zvedavo a hovorila trochu hlasnejšie, kedže všade bol strašný hluk od ľudí, čo prechádzali okolo nich.* Som rada, že som našla aspoň niekoho známeho. Cez týchto  milión ľudí sa nedá ani hýbať, nie to ešte niekoho nájsť. *Zasmiala sa a letmo sa pozrela na Rokfortský expres.*

*Zamyslene sa pozerala po okoloidúcich, keď v tom letmo uvidela, že na ňu niekto máva. Nevedela či sa jej to náhodou nezdalo, tak sa len neprítomne zahľadela tým smerom. Poriadne na tú osobu však nemohla zaostriť, začala sa pre istotu otáčať či nemáva niekomu za ňou. Potom ale troška nezrozumiteľne zachytila svoje meno. Kto to môže byť? Prekvapene sa postavila zo svojho kufra a začala vyskakovať.* Saaaar!! Si to ty? *Snažila sa prekričať cez ten hluk okolo. Keď sa Sar konečne pretlačila k nej, natešene povedala.* Ahooooj...ja? Čakám tu predsa na teba..*Povedala zo srandy a zasmiala sa.* Áno, máš pravdu, je tu strašný chaos...dokonca nepočujem vlastné slovo. Nevidela si tu náhodou ešte niekoho iného z nášho ročníka? *Zvedavo sa spýtala a začala sa obzerať okolo seba.*

*Mamu a starkú stále nikde zahliadnuť. Začala sa mierne obávať, že vôbec neprišli, kedže nástupište sa pomaly začalo vyprázdňovať a ony stále nikde. Prestávalo ju to baviť. Dokonca nemala po ruke ani mobil, takže mame nemohla zavolať, kde sú. Začula krik nejakého dievčaťa a ten hlas sa jej zdal viac ako povedomý. Ten druhý však nie. Ale aj tak sa postavila, zobrala kufor a kráčala dopredu. Zbadala Sar s nejakým dievčaťom.* Ahojte. *Vykríkla nadšene smerom k Sar a silno ju objala.* Teba by som tu vôbec nečakala. Myslela som si, že už budeš v aute na ceste domov, alebo kam. A nie tu sedieť na kufri.
*Milo sa zasmiala a pozrela sa na to neznáme dievča.* Ahoj. Ja som Lucy Wells. *Predstavila sa a takisto sa milo usmiala.*

*Zasmiala sa. Akoby schválne okamžite, keď Evelin položila tú otázku, či niekoho nevidela hneď niekoho zbadala. Prekvapene sa usmiala a taktiež Lucy objala.* Lucy! Bože! Neverím, že ťa tu vidím. *Vykríkla od radosti a ukázala na Eve.* Baby, toto nie je náhoda! *Vykríkla a dostala nápad.* Čakáte tu na niekoho? *Spýtala sa prefíkane a pozrela sa smerom na východ z nástupištia.* Čo keby... *Pouvažovala a zasmiala sa. Toto by ju len tak nenapadlo. Bol to chvíľkový nápad, ktorý sa jej zavŕtal do hlavy len teraz.* ...sme išli odtiaľto? *Zapochybovala, že by to baby pochopili správne. Ona nemyslela preč iba z tohto nádražia. Niekam inam.* Sme úplne slobodné iba na pár dní. Žiadne starosti, škola, problémy. Všetko by mohlo ísť fuč. Poďme niekam stadialto preč. Niekam, preč...z Londýna. *Zasmiala sa, až sa musela chytať za brucho.* Chcete odtiaľto vypadnúť? *Spýtala sa zvedavo a na obe žmurkla.*

*Len čo dopovedala poslednú otázku, prišlo k nim nejaké neznáme dievča. Sar vyzerala, že ju dobre pozná, ale Eve ju ešte nevidela.* A-a-ahooj Lucy, ja som Eve...teda Adalind Evelin Schadeová. *Eve mala dlhé meno, ani sa jej ho nechcelo vyslovovať. Usmiala sa na Lucy.* Takže vy dve sa zrejme dobre poznate..*Dodala a potom počúvala Sar. Bez váhania nadšene skríkla.* Áno, vypadnime odtiaľto!!! *Ona v Londýne aj tak nikoho nemala a nechcela tieto prázdniny prežiť niekde sama. Prišlo jej to ako úplne skvelý nápad..príležitosť na ktorú dlho čakať, snáď celý život. Vybrať sa niekam ďalekooo..hneď ju napadli čudné miesta ako Las Vegas, Miami Beach, ale hlavne chcela vidieť NY...* Baby poďme niekam do USA, čo poviete? *Začala sa smiať, lebo jej to prišlo zvláštne..*

Teší ma, Eve. *Usmiala sa na to známe-neznáme dievča a pozrela sa na Sar, ako na zjavenie. Nevedela, či má veriť tomu, čo práve počula, dokonca od oboch z báb.* Čože? *Prakvapujúco sa spýtala a zasmiala sa.* Robíte si srandu? *Amerika? Stále tomu nemohla veriť. Ony to snáď myslia vážne!* To myslíte vážne? Do Ameriky? Veď len teraz sme prišli z Rokfortu sem a už chcete ísť na letisko? *Samozrejme, že by chcela ísť do Ameriky. Kto by nechcel? Veď to je snáď sen každého človeka na Zemi, ale...Teraz? Čo ak príde jej mama? Čo jej asi povie? Že zmeškala vlak a zostala na Rokforte? Nepozdávalo sa jej to.* A, a...Čo poviem mame? Že som zmeškala vlak? Neuverí mi ani slovo. *Uškrnula sa.* Jasné, žeby som chcela ísť do USA. Kto nie? Ale len teraz sme prišli sem a neviem, či mám vôbec peniaze na letenku. *Smutne povedala a pozrela na obe dievčatá.* A kam presne vlastne chcete ísť?

*Zasmiala sa. Aj ona si chvíľu myslela, že tú Ameriku brala Eve len ako srandu, ale povedala to celkom vážne a Sar to začala myslieť tiež vážne. Veď prečo nie? Sme slobodné. Aspoň nachvíľu. Žiadne starosti, obchody, pláže...všetko. Rozplývala sa tam.* Lucy, ohľadom toho si nemusíš robiť starosti. Povieš tvojej mame, že sme z ročníka šli niekam na celoprázdninový výlet a všetko bude ok. *Ubezpečovala ju a milo sa usmiala.* Pche, o peniaze sa neboj. Pri najhoršom ti letenku zaplatím a keď sa vrátime, tak pôjdeme do Gringottbanky a vrátiš mi to. Lucy, nechala by si si újsť výlet do Ameriky?? *Pýtala sa jej nechápavo.* Baby, ak to teda myslíte a ja teda smrtelne, mali by sme ísť na letisko a pozrieť si lety. *V jediné, v čo dúfala bolo, že ďalší let nebude až niekedy večer, pretože v tom prípade by stratili asi polku dňa čakaním na let. Tak by si to naozaj nepredstavovala.* Tak poďme, rýchlo! *Mávla na dievčatá, aby sa pohli. Sar vstala, do rúk vzala kufor a vykročila ku stene, kde sa prechádzala na normálne nástupište. Prešla cez stenu, pozdravila sprievodcu a vydala sa smerom ku východu z King's Cross.*

*Londýn má jednu skvelú výhodu. Letisko, na ktoré Sar plánovala ísť sa nachádza len pár minút od King's Cross, takže cesta tam netrvala príliš dlho a nemusela si ani brať taxíka. Kufor bol síce ťažký, ale Sar nerobil až moc veľké problémy. Dúfala, že dievčatá idú za ňou. Nemohla sa obzerať dozadu, pretože každou chvíľou by do nej niekto narazil. Premávalo sa tu až priveľa ľudí, než ako bola zvyknutá. Konečne prišla na miesto. Letisko bolo priveľké a Sar ani nevedela nájsť vchod. Nakoniec ho našla a bezpečne vošla dnu. Strážnici si ju letmo prehliadli a išla rovno k tabuli s príletmi a odletmi. Niečo s Amerikou? Hľadala, hľadala...* Mám to! New York! *Skríkla od šťastia. Tak a ide sa do New Yorku! Pomyslela si nadšene. Keby jej niekto povedal, že pôjde na Vianoce do NY, nikdy by tomu neuverila. Bol to jej nesplnený sen, ktorý sa teraz stane skutočnosťou. Našťastie do odletu zostávala ešte hodina a tak mala kopu času si dať všetko doporiadku.*

*Okolo nej sa zrazu toho odohralo tak veľa, že nevedela na čo má skôr reagovať.. len prikyvovala a kým sa stihla spamätať, Sar sa jej stratila z dohľadu.* Doparoma! Saaar čakaaj!! *Kričala na ňu, ale tá už bola fuč. Eve schytila svoj kufrisko a potom sa pozrela na Lucy.* Takže cieľ je jasný.. letisko! A tam sa uvidí.. *Vyhlásila celá natešená a rýchlo vyrazila dopredu. Lenže jej ťažký kufor ju začal zdržiavať, nemohla sa s ním vôbec vymotať cez tú kopu ľudí. Narážala s ním všade dookola a neustále sa ospravedlňovala. Keď však zastala, už nevidela ani Lucy. Chcela sa vrátiť, ale vrazila do nejakého chlapca.* Ron, si to ty? *Prekvapene pozrela na neho, ale dav ju tlačil stále dopredu.* Rooon! Ideme na letisko! Nepridáš sa? *Kričala spoza nejakého chlapa, ktorý jej stál v ceste. Nestihla Ronovi vysvetliť ani podrobnosti a už sa jej niekde vyparil. Ten dav ju vytlačil až na ulicu.* Ach..*Vzdychla si. Snáď ma počul. Potom začala mávať, aby chytila nejaký taxík na letisko. Hádam tam nepôjde peši, nie? Nasadla do prvého taxíka, ktorý jej zastal a ocitla sa na letisku. Vošla dňu a začala hľadať Sar...*

*Ron si šiel svojou cestou, keď v tom doňho niekto vrazil. Evelin?* Evelin! *Celý šťastný na ňu zakričal, no vbehol im do cesty nejaký chlap.* Na letisko? A na ktoré? Evelin?? *Začal na ňu kričať, pretože sa mu strácala z dohľadu. Dav ich oboch vytlačil von, keď v tom ju konečne uvidel, no nastupovala do taxíku. Rýchlo vbehol dovnútra.* Sledujte ten taxík! *Šofér naštartoval auto a dorazili na letisko.* Vďaka.. *Dal mu peniaze a vyšiel z taxíku.* Evelin, čo tu robíme? *Spýtal sa jej Ron, keď ju našiel pred letiskom stáť.*

*Lucy nemohla uveriť tomu, že to myslia vážne. Ja idem do Ameriky? To vážne? Pýtala sa sama seba dookola a kým sa stihla spamätať, Sar aj Eve už boli preč. Čo? Kde zmizli? Nahnevane si pomyslela. Vzala so sebou kufor a utekala k východu zo stanice. Nevedela, či si má chytiť taxík, alebo má ísť pešo. Zistila, že pešo to bude asi rýchlejšie, pretože všetky taxíky sa ihneď zaplnili a trvalo by strašne dlho, kým by sa dostala na rad. Ťažký kufor ťahala za sebou ako otrok a nemohla ani popísať, ako ju z toho boleli ruky. Ľutovala samú seba. Konečne prišla na letisko a celá šťastná vošla dnu. Pozerala sa okolo seba, či neuvidí Sar, alebo Eve, ale zatiaľ nič. Prešla k tabuli, kde boli popísané lety, až keď v tom zbadala Sar. Utekala aj spolu s kufrom čo najrýchlejšie rovno k nej a sadla si na lavičku.* Čauko! *Pozdravila ju udychčane.* Už som si myslela, že vás nenájdem. *Povedala jemne naštvane.*

*Sedela na lavičke a pozorne sledovala, či nespozná niekde Lucy či Eve. Zatiaľ nič, ale bola trpezlivá. Mala chuť si dať horúcu čokoládu z automatu, ale bála sa tu nechávať kufor s taškou len tak a tak nikam nešla. Našťastie zrazu zbadala niekoho známeho. Lucy. Veľmi sa potešila, že aspoň ony dve sa našli. Aj keď sa čudovala, pretože si myslela, že Eve príde spolu s ňou.* Vás? Ja som myslela, že Eve šla s tebou... *Povedala prekvapivo a zároveň zdesene. Nechápala, kde sa podela Eve. Sar šla len popredu, aby zistila lety a prípadne sa vrátila na King's Cross, ale s týmto teda nerátala. Nevedela, čo má robiť. Dúfala, že Eve ich nejako nájde, inak bude problém. V tom ju napadlo, že musí ísť kúpiť letenky.* Postráž mi prosím batožinu. Idem kúpi letenky pre nás... *V tom zbadala Eve. Nebola však sama. Bol tam aj Ron. Neverila svojim vlastným očiam. Zakývala im a ukázala smerom k pultíku s predajom leteniek. Prišla k nemu a pozrela sa na predavačku.* Dobrý deň. Poprosím 4 letenky priamo do New Yorku. 4 letenky, New York. *Zopakovala predavačka a ťukala nejaké údaje do počítača.* Takže je to let 83 a spolu to bude 429 libier. *Oznámila jej cenu všetkých leteniek. Sar si vytiahla platobnú kartu, ktorou to všetko zaplatila.* Ďakujem, šťastnú cestu. Ďakujem aj ja. Dovidenia. Dovidenia. *Sar vzala letenky a vrátila sa späť k Lucy.* Fajn, letenky máme. Už som videla aj Eve, je s Ronom. Zamávala som im, nech idú k nám. *Povedala trochu zvláštnym tónom, čo si Sar ani neuvedomila.*

Roooon!! Ty si prišiel!! *Skríkla a hodila sa mu okolo krku. Potom si však uvedomila, že asi vyzerá dosť divne, tak sa stiahla.* Co tu robíme? Ideme do NY predsa!! *Celá šťastná znova vykríkla na celú halu. Na to sa však už aj ostatní okoloidúci začali otáčať a pozerali po nej či je normálna. Bez váhania chytila Rona za ruku a potiahla ho cez celé letisko. V diaľke zbadala Lucy aj Sar..* Aha.. tam.. je zvyšok našej výletnej skupiny! *Povedala so smiechom v hlase a utekala im oproti.* Ahooojte, cestou som stretla Rona, tiež ide s nami.. *Uškrnula sa, lebo sa ho na to ani nepýtala či s tým súhlasí. Brala to ako samozrejmosť.* Juuu.. už ste kúpili aj letenky? To som prišla tak neskoro? Paráááda...ide sa do NY!!! *Začala tam poskakovať ako šialená..*

Eveliiin, áno som tu. *Zasmial sa a silno ju objal, pričom jej narýchlo hodil aj jednu pusu na líce.* My ideme do New Yorku?? Prečo? Však sú prázdniny, nie? A čo tam budeme robiť, Eveliiiiiin... *Začala ho ťahať k ostatným a Ron sa už viac ani nevyjadroval, lebo by nič aj tak nepochopil. S úsmevom ich iba pozdravil.* Ahojte! *Zasmial sa a pozrel na Sar, ktorá mala letenky.* Sar, koľko ti mám za ne dať? Určite boli veľmi drahé.. *Usmial sa a hneď začal šmátrať vo vrecku, aby si mohol vytiahnuť svoju peňaženku.*

*Nadšenie, ktoré prúdilo jej žilami by sa dalo krájať. Nemohla uveriť, že za pár hodín si splní svoj celoživotný sen, New York. Vždy chcela vidieť Sochu Slobody, Broadway, Times Square či Empire Hotel a Empire State Building. Sny sú predsa na to, aby sa plnili, no nie? Spýtala sa sama seba a prikývla. Zrazu prišli Eve aj Ron a Sar sa usmiala.* Ron, prosím. To vyriešime v lietadle, ok? Teraz by sme mali ísť na palubu, čo poviete? *zazubila sa, schytila kufor a vyšla dopredu.* BON VOYAGE! *Vykríkla od šťastia a prišla až pred uličku, kde sa odovzdávali letenky. Sadla si na lavičku a počkala tam na ostatných, aby im tam mohla odovzdať tie ich.*

*Na Ronove otázky ani nestihla reagovať, po mysli jej chodil len NY a nič iné. Poriadne nevnímala ani okolie. Dokonca nevedela ani kde nechala kufor.. a cez kontrolu prešla ako námesačná. Potom s Ronom spolu prišli ku Sar, ktorá na nich čakala.* Ozaaj Sar, potom sa musíme vyrovnať. To si nemala všetko platiť sama! Veď to je kopec prachov.. *Eve rukou zahrabla do vrecka, aby pošmátrala po nejakých peniazoch, ale zistila, že tam má akurát jednu veľkú dieru!* Och.. veď ja nemám žiadne peniaze! *Zistila s hrôzou.* Saar ako ti to preboha splatím...*Smutne povedala, pričom si uvedomila, že druhou rukou stále drží Rona. Zrudla ako paprika. Pustila Rona.* Veď ja nemôžem ísť s vami..som úplne švorc..*Sklamane dodala a hodila sa na lavičku.*

Evelin... *Nešťastne na ňu pozrel, no potom mu niečo napadlo.* A čo keby som zaplatil za teba? Naši s tým nebudú mať problém, ani si toho nevšimnú... *Usmial sa a vytiahol si z vrecka peňaženku, aby mohol spočítať peniaze, či môže Evelin zaplatiť cestu. Mal pri sebe ešte kreditnú kartu a ešte asi dvesto libier.* Sar, takže potom ti zaplatím aj za Evelin, dobre? *Usmial sa na obe a znova si schoval peňaženku.* Ach, už by nás mohli pustiť do lietadla... *Napäto čakal na letušku, ktorá im otvorí dvere.*

*Cítila sa skvelo. Nešlo to ani popísať. Ani si neuvedomila, že prešla kontrolou, ale kedže za ňou nešla žiadna ochranka, muselo to dopadnúť dobre. Veď Sar by aj tak nemala čo pašovať. Krátko na to sa ku nej posadil Ron aj s Eve. Bavili sa tam o peniazoch a Sar sa chytila za hlavu.* Prestaňte kecať! *Zhúkla na nich a všetci sa na ňu pozreli.* Nechajte to zatiaľ tak. Vybavíme to v lietadle. Tam budeme mať času dosť. *Povedala a rozdala im letenky. Žena pri pultíku otvorila dvere a postupne volala ľudí dnu.* Choďte! Počkám na Lucy. Nemôže byť ďaleko. *Usmiala sa na nich a ukázala im, nech idú tam. Lucy sa asi zdržala na kontrole, inak jej nedávalo zmysel, kde by mohla tak dlho byť. Počká tu na ňu.*