Nákupné stredisko

*Nicole sa o 8:05 zobudila na zvonenie budíka. Vôbec sa jej nechcelo. Zdola bol počuť rozhovor jej starej mamy a brata Freda. Nicole šla do kúpelne rozčesať si vlasy a dať sa trochu dokopy. Hneď po raňajkách mali totiž vyraziť na nákupy. Nemala ani chuť do jedla a tak si iba zobrala kabelku a po schodoch zišla do kuchyne.* Dobré ráno. *Popriala Nicole všetkým v kuchyni. Dedko už štartoval auto a najmladšia z rodiny Lisa išla rovno za ním. Nicole vyšla von z domu a sadla si do auta. Keď už všetci sedeli, auto vyšlo z príjazdovej cesty a vyrazili do susedného mesta na nákupy.*

1. Priamu reč od činností postavy oddeľujeme farebne.
Napr. *Zo stoličky vzala kabelku a po schodoch zišla do kuchyne.* Dobré ráno. *Pozdravila všetkých v miestnosti.*
2. Viac rozpisuj činnosti tvojej postavy, nie ostatných. Snaž sa písať o ostatných čo najmenej, pretože v normálnej RPG je to chyba.
Budem hrať ako tvoja babka


*Sar sa zobudila skoro ráno, aby svojim vnúčatám pripravila výdatné raňajky. Čaká ich dlhý deň. Škola sa pomaly blíži a deťom bolo treba kúpiť mnoho oblečenia a ďalších vecí. Z chladničky vytiahla pár vajec, klobásku a cibuľu. Rozhodla sa uvariť praženicu. Všetky potraviny hodila na panvičku a za pár minút boli raňajky pripravené. K tomu nakrájala pár krajíčkov chleba a všetko položila na stôl.* Deti! Raňajky! *Hovorila dosť nahlas, aby sa deti zobudili. Pri stole hneď zbadala Freda, hneď na to Lisu a nakoniec aj Nicole.* Dobré ráno. *Pozdravila všetkých s úsmevom na perách. Všimla si, že zakrátko z praženice riadne ubudlo. Potešila sa. Všetok špinavý riad podstivo umyla, odložila zásteru, vzala kľúče od domu a vyšla pred dvere. Tak a ide sa. Pomyslela si Sarah a zamkla dvere od domu. Sadla si do auta na predné miesto a vyštartovali. O pár minút boli na mieste.* Deti, vystúpte si. Lisa, nikam sa nerozbehni. *Dodala napokon.* Všetci pôjdeme spolu, žiadny rozchod, Nicole. *Prísne sa pozrela a zatvorila za sebou dvere.*

*Cesta síce trvala len pár minút, ale Nicole sa to zdalo ako večnosť. Klepkala po operadle na dverách. Nemohla v tom aute už vydržať. Pripadalo jej to ako mučenie. Od samotného šťastia si vydýchla, keď už vedela, že sú na mieste. Pregúlila očami, keď jej babka zakázala ísť inde než oni. Nemala však na výber. Prikývla hlavou, že pôjde s nimi a vydala sa smerom ku vchodu do budovy. Stredisko bolo obrovské. Vždy tu rada nakupovala. Obzrela sa, kde sú ostatní.* Kde pôjdeme najprv? *Spýtala sa starej mamy.*

*Keď sa ráno zobudila išla sa pozrieť kdo je doma . Vošla do rodičovskej izby a videla tam obydvoch jej rodičov.*Máte dnes voľno ? *Spýtala sa. Oni jej povedali že majú dnes ceelý deň voľno .* Prosím pôjdeme dnes do nákupného strediska ? *Poprosila ich . A oni súhlasili . Tak som zavelila. * No poďme sa poobliekať . *Tak sme sa išli obliecť a potom sme sa pobúvali.A nasadli do auta.*

Ahoj, ja ťa budem sprevádzať v krúžku. Prečítal som si tvoj príspevok a hneď tam vidím niekoľko chýb. Takže: -zvykneme rozlišovať hovorené slovo a slovo v hviezdičkách farbou (napr: *Ronald začul zarinčať zvonček. Zdvihol sa z kresla a šiel otvoriť dvere.*Ahoj! Nečakal som ťa tu tak skoro..  *Zaklamal.*)
-  keď píšeme príspevok, mali by sme to trochu viac rozpísať, čo presne sa stalo. Byť kreatívnejší  Dám ti príklad z tvojho príspevku:
*Gracie pomaly otvorila obe oči. Slnko z okna jej izby ožarovalo celú miestnosť. Vstala z postele ešte rozospatá a chcela sa dozvedieť, kto všetko je u nich doma, preto pomaly, šuchtavým pohybom prešla do rodičovskej izby, kde videla oboch jej rodičov.* * Máte dnes voľno? *Spýtala sa.*

Takto nejako by si to mohla rozpísať. Skús to prepísať a doplniť, že už si prišla do nákupného strediska, aby sme si mohli zahrať. Inak na začiatok je to dobré .

*Otvorila dvere auta a postavila sa na cestu . Pod jej  topánkami cítila tvrdú zem . Urobila krok dopredu a obzrela sa kde sú jej rodičia . Rodičia ešte stále sedeli v aute no po chvíli vystúpili a išli k točiacím dverám nákupného centra . Keď vošli do nákupného centra videli tam strašne veľa ľudí . *Páni dnes je tu ale veľa ľudí . *Povedala. *[color:78da=990099]Poďme si dať niečo dobré do reštaurácie.*Navrhol im tato . Oni súhlasili . Reštaurácia bola hneď oproti takže urobili len pár krokov. A boli v reštaurácií. Pod nohami cítila niečo mäkké  . Pozrela sa preto dolu a videla že tam  leží veľký modrý koberec . Na prví pohľad vypadal ako čierny.*Podte sadneme si ku oknu aspoň môžme pozorovať krásu okolia.*Povedala mama.Sadli si preto hneď ku oknu . Na hnedé stoličky s bledo zelením vankúšikom . O chvílu prišla čašníčka.*Dobrý deň.Čo si prosíte?*Povedala.*Dobrý deň. Prosíme si dve pice.*Povedala mama*A aké ?Spýtala sa a začala hladať zoznam píc. Nech sa páči povedala a podala im otvorenú knížku zo zoznamom . Dve Prošúta.*Odpovedal otec a zatvoril knížku a podal jej ju . Ona sa naňho usmiala a odišla . *

Fuuu, no takže.. Nemala by si hrať príliš veľa za ostatné osoby, preto teraz budem hrať za tvojho otca.

*Onedlho sa čašníčka vrátila s dvomi pizzami a položila ich na stôl.* Mmmm, krásne voňajú, čo povieš, zlatko? *Usmial sa a pozrel na svoju manželku a na svoju dcéru, Gracie. Och, ako mu len vyrástla. Zdálo sa mu akoby bolo nedávno, čo ju chodieval do parku kočíkovať, alebo čo s ňou bol prvýkrát v škôlke. Zamýšľal sa, no zo zamyslenia ho vytrhla omamná vôňa pizze, ktorej už nedokázal ďalej odolávať a tak si jeden kúsok odtrhol.* Dobrú chuť. *Vopchal si kúsok pizze do úst a vychutnával si tú úžasnú zmes chutí, ktorú vytvárala práve proshuto pizza.* Čo pôjdeme robiť potom? Gracie, je to tvoj deň, čo by si rada robila?

Podme nakupovať. Chýbajú mi kraťasky a v dhých je mi moc teplo. A potom ešte si prosím pár náramkov tie dve stále nosím a sú už moc stáre. *Povedala a aj ona si zobrala kúsok pizze.*

Píš trochu dlhšie príspevky. Aspoň na tri riadky

*Ach, to dieťa ma dnes bude stáť milióny.. pomyslel si. Dojedol pizzu a zdvihol ruku, čím dal znak čašníčke, aby prišla k ich stolu.* Dobre zlatko, kúpime, čo budeš chcieť. *Akonáhle dorozprával, tak prišla čašníčka s platobným lístkom. Otec Gracie vybral peňaženku, zaplatil požadovanú sumu a poďakoval za obed.* Zaujímavé, to sa len tak nevidí. Toto je veľmi dobrá reštaurácia, čašníci sú tu milí a rýchlo ti donesú jedlo.. *Usmial sa a zabalil zvyšky pizze do servítka. Nemal rád, keď sa plytve jedlom, preto zvyšnú pizzu v servítku podal svojej manželke, aby ju schovala do kabelky.* Tak, aby sme už išli nie? *Usmial sa a postavil sa zo stoličky.*

Áno oci už sa nesmierne teším na nakupovanie . Ale aj na to že budem mať nové veci.*A ona sa tiež naňho usmiala a postavila sa zo stoličky.A zasunula ju .* A tati ty máš všetko ? Ak nie tak ja vydržím a môžeš si aj ty nakúpiť to čo nemáš.*Dopovedala a pozrela sa naňho . Po chvíľke sa opäť naňho usmiala.A rozmýšlala čo mu ešte povedať . Nakoniec sa rozhodla že mu nepovie nič.*

Tak, vskutku by si princíp vedela, už len to musíš natrénovať. A ak mám pravdu povedať, táto RPG je strašná, takže choď a zahraj si s niekým, aby si nabrala skúsenosti.