Mestský park uprostred Londýna

*Zamyslene kráčala po chodníku v mestskom parku, keď v tom zrazu zakopla o nejaký šuter a skoro spadla na zem. Len tak tak vyrovnala stabilitu a zašomrala si pre seba.* Adalind, čo to stváraš?! *Buchla si do čela.* Keby ma teraz dakto videl, tak si mysli, že som opitá a ešte k tomu sa rozprávam sama so sebou. *Zasmiala sa a radšej si sadla na najbližšiu lavičku.* Za to môže ten rozbitý chodník.. *Potom sa ale pozrela na krásne rovnú cestu.* Hmm, ne, zase som nevnímala kadiaľ kráčam. *Dodala a hodila si tašku vedľa seba na lavičku. Potom si vytiahla papier a ceruzku, kolená si pritiahla k sebe a začala maľovať okolie. *

// Budem hrať náhodného okoloidúceho, dobre? A vyber si iba jedno písmo :DD //

*Ronald prechádzal mestským parkom. Vonku bolo krásne, pofukoval jemný letný vánok. Ronald sa cítil skvele, až mal chuť pískať si svoju obľúbenú pieseň. Užíval si toto počasie ako najviac vedel, pretože takéto krásne počasie nebolo aspoň týždeň. Sadol si na jednu z viacerých lavičiek a pozeral na listy, ktoré v jemnom vánku šumeli ako letný dážď. Keď v tom ho vyrušilo dievča, ktoré padalo na zem, no na poslednú chvíľu chytilo rovnováhu. Pribehol k nej.* Si v poriadku? *Spýtal sa jej a chytil si tašku, aby z nej mohol vybrať vodu, ktorú si doniesol so sebou z domu.*

//sice som uz sedela na lavicke, ale to je jedno //

*Keď padala a znova sa davala dohromady, vsimla si sympatickeho chalana, ktory sa k nej blizil.* A-a-a-hoj.. *Povedala zaskocene, potom sa prebrala a milo sa na neho usmiala.* Och, ano, som v poriadku, dakujem. *Potom jej zafucal vietor do vlasov a celu ju roztrapatil. Rychlo sa ich snazila dat na spravne miesto.* Kde sa tu beries? Som myslela, ze som tu sama.. *Zatvarila sa zahambene, lebo predtym vyzerala jak opita.* Och, promin, ani som sa nepredstavila. Ja som Adalind. *Povedala s nervoznym usmevom na tvari.*

// ja som ani nepovedal, že si stála :DD //

*Kým Ron pribehol, dievča už sedelo s maliarskymi potrebami.* Ahoj.. *Čudne sa na ňu pozeral.* Vážne? Pred chvíľou to tak nevyzeralo.. *Zasmial sa a schoval späť fľašu vody do svojej tašky.* Ja som Ron.. *Usmial sa a nahol sa k jej črtajúcemu sa výtvoru.* Čo to kreslíš? *Usmial sa.*

Tesi ma Ron. *Povedala s usmevom na tvari a pozrela sa spat do svojich papierov.* No ani sama neviem, co to bude. Su to len take moje cmaraniny. *Rychlo dokreslila peknu krajinku, co videla okolo seba a hned prevratila stranu.* Ale ako vidim mam tu lepsi napad na kreslenie. Postav sa mi sem. *Ukazala pred nu a hned sa pustila do kreslenie noveho modelu.*

Ja? To nemyslíš vážne! *Začal sa smiať a nadvihol jedno obočie.* Ja a model? Veď... *Postavil sa, kam mu kázala a začal robiť grimasy.* Tak, ako ma chceš? Ako prasa? *Stlačil si nos a hlasno zakrochkal.* Alebo ako slona? *Začal sa smiať.* Vážne, nie... Ja nestojím za maľbu. *Usmial sa a sadol si vedľa dievčaťa.*

Jasne, ze to myslim vazne..*Usmiala sa na neho a so zanietenim kreslila a kreslila. Ked tam zacal robit grimasy, velmi sa rozosmiala.* Aj tak budes pekny na obrazku..*Dodala a dalej kreslila.* Joo slon je najlepsi, tu vyzeras uplne dokonalo..*Zasmiala sa a stale si kreslila to svoje ako ho videla normalne. Ked si vsak vedla nej sadol, nahnevane povedala.* Netaraj, si perfektny... *Potom sa odmlcala, kusok si odsadla, aby na neho lepsie videla, kedze si sadol velmi blizko a dalej malovala.*

Nie, naozaj nie som perfektný ... *Zasmial sa a trochu sa začervenal.* Rada kreslíš? Ide ti to... *Usmial sa.* Len keby si mala lepsi model... *Zasmial sa a prešiel si rukou po krku.* Tak... A čo tu vlastne robíš?

//uz mozme skoncit...//