Rokvillská ulička

*Ronald sa prechádzal Rokvillskou uličkou. Bola sobota a každý druhý týždeň mohli študenti navštevovať dedinku Rokville. Boli vianoce a na Ronovej bunde sa črtali prvé tohtoročné vločky. Ronald miloval vianoce. Tá nádherná atmosféra v Ronovi vzbudzovala veľkú radosť. Nevedel si predstaviť živo bz vianoc. Začalo poriadne chumeliť a Ron akurát zastal pred piatimi koledníkmi, ktorí akurát spievali "Rolničky". Ron sa na nich usmial a šťastne počúval tie krásne tóny, ktoré vychádzali z úst koledníkov. Ron strčil ruku do vrecka bundy a vybral z nej pár drobných, ktoré následne hodil do klobúka pod koledníkmi.* Šťastné a veselé! *Prišiel k Ronovi nejaký pán, očividne trochu opitý a začal mu triasť rukou.* Šťastné a veselé... *Zasmial sa Ron a ďalej počúval.*

*Evelin zamyslene pozerala von oknom zo školy. Keď však uvidela ako krásne sneží, rozžiaril sa jej úsmev na perách. Potom si uvedomila, že dneska sú predsa Vianoce. Ako mohla zabudnúť na tak krásny sviatok, najkrajší v roku. Hneď si zbehla po kabát do klubovne, obmotala si šálik okolo krku a celá nadšená vybehla z hradu von smerom do Rokvillu. V polke cesty si však uvedomila, že si zabudla aj čižmy obuť, ale to jej neprekážalo, lebo všade vládla vianočná nálada. Zrazu v diaľke začula koledníkov, tak sa bez váhania automaticky vybrala tým smerom. Neuveriteľne ju to ťahalo za tým anjelským spevom. Keď už bola skoro pri nich, všimla si nejakého prváka v diaľke... žeby to bol Ron? Keď si už bola istá, že to je on, nadšene sa mu rozbehla oproti.* Šťastné a veselé Ronie... *Hodila sa na neho zozadu a silno ho objala.*

Evelin! *Silno ju objal.* Aj tebe šťastné a veselé! Niečo pre teba mám... *Usmial sa a vybral z vrecka malú škatuľku, ručne vyrobenú. Vnútri bol náramok s príveskom hada.* Dúfam, že sa ti bude páčiť, sám som to vyrobil... *Usmial sa a vložil jej do ruky malú škatuľku. Netrpezlivo čakal, kedy si škatuľku otvorí. Síce sa trochu červenal, no snažil sa zachovať vážnu tvár.*

*Keď jej Ronie vložil škatuľku do ruky, prekvapene sa na neho pozrela.* Ronie, to si nemusel.. ďakujeem krásne. *Evelin vždy milovala darčeky, celá nadšená ju rýchlo začala otvárať. Čo tam asi môže byť? Prebehlo jej mysľou.* Juuuuu ten náramok je nádherný. Toto si vyrobil ty? Šikovný.. *Hneď si ho začala obzerať, ten had bol dokonalý. Chcela si ho zapnúť, ale nedalo sa jej.* Ronie, mohol by si prosím? *Pritom ho vďačne pobozkala na líce. Potom však zosmutnela, lebo si uvedomila, že ona úplne zabudla na dnešný deň. Sama nechápala ako to, že nekúpila darčeky, veď Vianoce vždy milovala. Tento rok sa jej toho udialo tak strašne veľa, že nevedela čo skôr. Dokonca skoro prišla aj o Vianoce...*

*Ron sa trochu začervenal. Toľko chvály naraz ešte asi ani nezažil. Keď ho Evelin poprosila o zapnutie náramku, len prikývol a zapol jej ho.* Pasuje ti.. *Usmial sa, avšak vtedy dostal pusu na líce, skoro spadol z nôh.* To... to si nemusela... *Zakoktal sa. Opatrne sa dotkol jej ruky.* No? Ideme sa prejsť? *Spýtal sa, keď koledníci prestali spievať a šli sa zohriať do krčmy. Začalo krásne snežiť.*

*Všimla si Ronov výraz na tvári, priateľsky sa na neho usmiala, ale potom zosmutnela.* No, len ja som ti zabudla kúpiť darček...tak dúfam, že mi to odpustíš...a tá pusa, nevedela som od radosti ako ti mám poďakovať.. *Potom ho tiež chytila za ruku a pozrela sa na oblohu. Bola skoro čarovná noc posiata trblietavými hviezdičkami. Žmurkla na Rona.* Tak teda poďme sa prejsť za úplnku...*Povedala tajomne a vykročila dopredu po krásne zasneženej cestičke.*

*Usmial sa na Evelin a vykročil vpred. Snehové vločky padali, posiali celú cestu, dokonca aj Ronova čierna bunda bola zrazu biela. Mesiac im krásne osvetľoval cestu, vianočné koledy zneli všade naokolo. Svetielka svietili na každom dome.* A to, že si mi nekúpila darček mi nevadí, mne išlo o to, dať darček tebe.. *Jemne jej prešiel palcom po ruke.* Zajtra je vianočný ples... Však?

No ale mne to vadí..*Uškrnula sa na neho a zadívala sa do vysvietených oblokov. Všade dookola bola nádherná vianočná dekorácia a z okien bolo počuť smiech..* Na Vianociach je ale najkrajšie, keď môžeš niekomu urobiť radosť a niečím ho obdarovať.. *Povedala potichu a začala rozmýšľať čím by mu ten pekný darček oplatila.. z myšlienok ju vytrhol vianočný ples.* Vlastne máš pravdu..ples..*Zastala a zadívala sa mu do oči.* Zajtra ti donesiem aj ja nejaké to prekvapene...*S úsmevom vyhlásila a spokojne sa oprela o jeho rameno.*

Áno, ale ty už si ma obdarovala... *Usmial sa a pokračoval.* tým, že tu si. Ale chcel som sa spýtať, či by si tam nešla so mnou... *Zastavil sa a pozrel jej do očí. Potom sa odvrátil a pokračovali v ceste, keď si Evelin položila hlavu na jeho rameno. Ron sa len začervenal a pousmial sa.* Nie je ti zima? Totiž, vonku je dosť chladno... *Pozrel na krčmu vedľa nich.* Mohli by sme ísť do Troch metiel, majú tam vraj dobré ďatelinové pivo..

*Keď jej to povedal, mala pocit, že jej je zrazu strašne horúco.* Ronie, to bolo veľmi milé. Ale to môžem povedať aj ja a nemusel si mi nič dávať...*Usmiala sa na neho.* Pozývaš ma na ples? Nechceš si to radšej rozmyslieť..hrozí ti totiž postúpanie po nohách. *Dodala s úškrnom.*...pravdupovediac nie som v tom najlepšia, čo sa týka spoločenských tancov. Inak si celý zapadnutý od snehu...*Zasmiala sa a postrapatila mu vlasy. Potom sa o neho oprela ako predtým a nasledovala ho..* Nie, nie vôbec mi nie je zima, keď som s tebou..ale môžme sa tam ísť pozrieť..pozývaš?*Znova sa zasmiala a pozrela na Rona.*

Áno, ale ja som ti dal darček, pretože ... *Trochu sa začervenal a rýchlo sa snažil zahovoriť tému.* Nie, naozaj ťa pozývam na ples.. A neboj, ani ja neviem tancovať.. *Zasmial sa.* Áno, pozývam ťa.. *Usmial sa a podišiel k dverám, aby ich mohol otvoriť pre Evelin.* Nech sa páči. *Otvoril dvere ako pravý gentleman.* Tak? Kam si sadneme?

*Keď Ron nedopovedal prvú vetu, tak jej to prišlo zvláštne, ale nechcela to ďálej rozvíjať. Spoznali sa síce len nedávno, ale boli si niečím veľmi blízky už od prvého stretnutia. Mala pocit ako keby ho poznala už roky.* V tom prípade veľmi rada s tebou pôjdem na ples.. *Usmiala sa, ale potom sa pozrela smerom na dvere hostinca.* Tak teda poďme na to slávne ďatelinové pivo..*Povedala s úškrnom. Nikdy ho síce ešte nepila, ale veľmi ho chcela vyskúšať. Ronie jej hneď na to otvoril dvere.* Ďakujem, ale toľko formalít pokope, hádam ani neprežijem..*Zasmiala sa, ale myslela to v dobrom. Bol veľmi milý, že jej otvoril dvere. Evelin teda vošla dnu ako prvá a začala sa obhliadať po podniku.* Ehm, môžme si sadnúť aj tam do rohu, čo povieš? *Ukázala prstom na miesto, potom chytila Rona za ruku a potiahla ho so sebou.*

Tak fajn.. *Zavrel dvere, keď vstúpil do veľkej miestnosti s plno stolmi a kopu ľuďmi pri nich. Jediné voľné miesto bolo v rohu miestnosti.* Vlastne ani veľmi nemáme na výber.. *Zasmial sa a chytil Evelin za ruku, aby sa spolu dostali až k vybranému stolu. Pri nich stál veľký živý stromček, ktorý blikal všetkými možnými farbami. Odsunul Evelin stoličku, aby si mohla sadnúť a potom si Ron sadol oproti nej. Chcel niečo povedať, no v tom k nim pribehla čašníčka, celá oblečená v škriatkovskom oblečení.* Čo si dáte? Dnes máme špecialitu, tradičného vianočného kapra so zemiakovým šalátom a k tomu horúcu čokoládu. Typické muklovské jedlo.. Dáte si? *Ron si ju premeral pohľadom, usmial sa a potom odpovedal.* No, dáme si asi tú vašu špecialitu a poprosím ďatelinové pivo, dvakrát.. Uhm, jasné.. *Potom sa otočila a odkráčala do kuchyne. Onedlho sa objavila znova pri ich stole s taniermi a s táckou plnou pitia.* Ďakujeme.. *Poďakoval Ron a napil sa z ďatelinového piva.* Milujem to pivo... *Zasmial sa.* A zistila si niečo o tom... horcruxe? Ja som odvtedy nič nenašiel, iba som nad tým rozmýšľal.. Rozmýšľal som, že kto taký by chcel horcrux? Kto by vytrhol stránku z knihy a zaujímal sa tak veľmi o to? Obaja vieme kto... *Pozrel na Evelin.* Myslíš, že sa mu to aj podarilo? Koľko ich mohol vytvoriť?

*Keď jej Ron odsunul stoličku, aby si mohla sadnúť, usmiala sa na neho.* Díky.. *Ale to nemusel, pretože Eve predtým nebola zvyknutá na takéto gestá. Začínalo sa jej to však páčiť.. Potom sa zasnene zapozerala na ten krásny, dokonca živý vianočný stromček. Z myšlienok ju vytrhol nejaký škriatok..ehm vlastne to bola čašníčka, vyzerala trošku smiešne. Eve nestihla nič povedať a Ron už objednal aj za ňu, presne to, čo by si dala aj ona.. Mala dojem ako by jej čítal myšlienky. Nestihla sa poriadne ani poobzerať po podniku a už pred ňou stál tanier aj s ďatelinovým pivom. Tiež sa poďakovala, vzala si pohár do ruky a symbolicky si ho ťukla o Ronov.* Tak na zdravie, teda na nás.. *Uškrnula sa a odpila si z pohára. Bolo také výborné ako si ho predstavovala. Ron začal tému o horcruxoch, čo Eve veľmi zaujímalo.* Vôbec netuším či sa mu to podarilo, ale ak hej, tak dúfam, že tých horcruxov je čo najmenej...*Povedala potichu a z tašky vytiahla tú knihu, čo zhabali v knižnici. Stále ju nosila pri sebe, aby jej ju náhodou niekto nešlohol. Položila ju na stôl.* Myslíš, že tu nájdeme ešte niečo o tom? *Pozrela na tú zvláštnu knihu..*

Nemyslím si.. Tých zaklínadiel je tam tak strašne veľa, že o horcruxoch tam boli ledva tri vety.. *Stíšil hlas, pretože si všimol, že keď spomenul slovo horcrux, veľa ľudí sa naˇˇnho škaredo, ba až vydesene pozrelo.* Zaujímalo by ma, koľko tých horcruxov asi vytvoril.. Ak ich nájdeme, môžme ho zabiť.. No lenže kde sú? A čo sú to za predmety, kde skryl svoju dušu? *Tajomne sa pozrel na knihu.* Mali by sme ju tam niekedy vrátiť.. Ak nás niekto prezradí, alebo ak nám ju nájdu... mali by sme veľký problém. *Posunul knihu bližšie k Evelin.* Mali by sme byť opatrnejší a nerozprávať sa o tom na verejnosti.. *Chvíľu bol ticho, odjedol si z kapra a pozoroval Evelin. Jej oči, vlasy, jej krásny úsmev..* Je mi s tebou veľmi dobre.. A tento deň rád trávim s tebou..

*Začala nad tým celým rozmýšľať.* Máš pravdu, ale s tými horcruxami ti neporadím.. a ani neviem, kde niečo také začať hľadať.. *Potom však stíšila hlas, lebo aj ona cítila všetky tie pohľady na svojom chrbte a všade dookola. Aby odvrátila pozornosť od nich a horcruxov, začala sa akože smiať..* Ron, tak to bol dobrý vtip.. *Povedala tak hlasno, aby ju všetci tí zvedavci dookola počuli. Potom na nich konečne prestali zízať a venovali sa svojim veciam. Eve hneď na to zobrala knihu a nepozorovane ju schovala do tašky, pričom Ronovi prikývla na súhlas. Zobrala si vidličku a pustila sa do zemiakového šalátu. Ron sa na ňu však začal nejako divne pozerať. Rozmýšľala či nemá náhodou niečo na vlasoch alebo v zuboch.. ale Ron vyzeral vlastne tak sladko, že sa musela na neho usmiať. Keď začal rozprávať, Eve ho chytila za ruku.* Tiež sa cítim s tebou skvele..

*Keď ho Evelin chytila za ruku, trochu sa začervenal. Dojedol posledný kúsok kapra a dopil ďatelinové pivo. Čakal, kým doje aj Evelin. Pozrel na hodinky na svojej ruke. O ou.. Mali by sme už ísť.. McGonagallová ma zabije.. Avšak nedal znať, že by mali už ísť. S Evelin mu bolo tak dobre a nechcel túto krásnu chvíľu prerušiť.* Nepôjdeme si zatancovať? *Začala hrať hudba, presnejšie koledy. Niektoré páry sa postavili a začali tancovať a tak sa aj Ron spýtal Evelin.*

*Aj Eve sa pozrela na hodinky, hups, už dávno mala byť v klubovni a takisto aj Ron.. Síce sa jej ešte nechcelo ísť spať, pretože s Ronom sa cítila až príliš dobre.. ale predsa len bolo veľa hodín. Dávno po polnoci. Postavila sa a na Ronovu otázku len pokrútila hlavou.* Ron, to nie je dobrý nápad, už nás určite zháňajú po celom Rokforte, mali by sme sa vrátiť.. *Akonáhle to dopovedala, vybrala sa smerom ku dverám..*

*Ron sa ani nenazdal a Evelin už bola pri dverách. Ron si vytiahol peňaženku, hodil peniaze na stôl, obliekol sa a šiel za Evelin.* Tak fajn.. Poďme. *Otvoril Evelin dvere a keď obaja vyšli, Ron ich znovu zatvoril. Vonku stále snežilo a sneh im už siahal po kolená.* Milujem Vianoce. *Poznamenal Ron. Zrazu dostal veľkú chuť len tak sa hodiť do snehu. Ron sa rozbehol a skočil šípku do toho bieleho páperia. Ron sa ponoril do snehu, ktorý ho príjemne chladil.*

*Evelin si až pri dverách uvedomila, že odišla od stolu bez platenia ako nejaký vandal.. Ron to všetko zaplatil a ešte jej aj znovu gentlemensky otvoril dvere ako z veľkej knihy o spoločenskej etikete… Eve nikdy nebola taká dokonalá a formálna ako Ron… Bola skôr ako neriadená strela, snažila sa to zmeniť.* Ouu Ronie ďakujem... aj za večeru, ale nabudúce ťa pozývam ja! *Napokon vyhlásila a žmurkla na neho. Potom si zobrala kabát a obmotala si šál okolo krku. Keď vyšla von, snehové vločky stále poletovali po nočnej oblohe. Na cestu im svietil mesiačik v splne s blikajúcimi hviezdičkami. Tá vianočná noc bola priam neskutočná. Na Ronove slová jednoznačne prikývla, lebo aj ona mala strašne rada Vianoce. Potom zrazu Ron skočil rovno do toho hlbokého snehu, Eve sa zasmiala. Neváhala a tiež sa hodila vedľa neho, kde začala robiť snehového anjelika..*

Netrep hlúposti.. *Zasmial sa.* Dáma by nikdy nemala platiť večeru.. *Stihol jej povedať ešte predtým, než sa hodil do snehu. Keď zapadol do bieleho páperia na gentlemanstvo úplne zabudol a začal Evelin guľovať. Omylom zničil jej čerstvo vyležaného snežného anjela.* Budeme mokrí.. *Povedal a čakal na jej reakciu, keďže ležal nad ňou a ruky jej držal pri zemi.*

To je síce pravda... ale nabudúce ťa chcem pozvať ja! A s dámou by si sa nemal nikdy hádať! *Uškrnula sa, ale ona sa ani necítila ako dáma, vždy mala strelené nápady. Keď potom ležala na zemi, Ron ju trafil snehovou guľou.* Aaaa Ron, takže ty takto... *Začala sa smiať, ale nemohla sa pohnúť, lebo jej držal ruky. Keďže boli blízko pri sebe s úsmevom sa na neho pozrela.* Ronie, ty máš tak krásne oči.. *Pričom odpútala jeho pozornosť, uvolnila si ruky a prevrátila ho na zem, kde ho vyváľala v snehu. Teraz to bolo opačne a Eve sa víťazoslávne zasmiala. Na vlasy mu nasypala ešte zopár snehových vločiek.* To máš za toho zničeného anjelika.. *Povedala s úškrnom.*

*Ron ju držal a keď mu povedala Evelin, že má krásne oči, povolil zovretie a Evelin využila situáciu k tomu, aby si pozíciu vymenili.* Ach,ty.. *Zasmial sa.* Evelin, ty máš tak krásne oči.. *Síce bolo jasné, že Evelin nespraví takú chybu, ako Ron, no predsa to vyskúšal.* Dokelu, na teba takéto veci neplatia.. *Zasmial sa. Nedalo sa mu pohnúť s rukami, preto mu napadla jedna vec. Čo Evelin nebude čakať. Rýchlo mikol hlavou vpred a pobozkal ju na ústa.*

*Keď na ňu Ron skúšal to isté, čo Eve predtým, s úškrnom mu povedala.* Ron, slabý pokus.. *Nedala sa samozrejme nachytať a nespúšťala z neho zrak. V tom však urobil niečo, čo naozaj nečakala.. Eve hneď stratila nad sebou kontrolu, automaticky mu pustila ruky a ten bozk mu opätovala. Potom ho ale jemne uhryzla do pery.* Ty blázonko, teraz si ma dostal.. *Bolo jej však strašne horúco, tak sa vedľa neho hodila do snehu.*