Stanica v Londýne

*Prišla som na stanicu. Bola som zmätená, pretože tam bolo niekoľko nástupišti a ja som nevedela kam ísť. Okolo mňa sa pohybovali ľudia, ktorý vyzerali, že presne vedia kam chcú ísť. *Asi by som mala nájsť správny vlak* povedala som si, otočila sa a prebíjala som sa davom ľudí. Zrazu som sa o niekoho potkla. Nevedela som, kto to je, pretože tam bolo veľmi veľa ľudí. Snažila som sa postaviť a ísť ďalej, ale niečo ma držalo. Niekto stál na mojom kabáte. *Hej! Mohli by ste sa trocha posunúť!?* povedala som vážnym tónom. Ale v dave ľudí môj tichý hlas zanikol. Naštvala som sa, schytila kabát a vytrhla ho spopod nohy človeka, ktorý sa neudržal a spadol. *Prepáčte* povedala som veľmi potichu a radšej z miesta rýchlo ušla.*

Rose, hrác celkom fajn, ale robíš zásadnú chybu. Časť, v ktorej opisuješ konanie svojej postavy píšeme v minulom čase, nie v prítomnom. Malo by to vyzerať asi takto.

Prišla na stanicu. Bola zmätená, pretože tam bolo veľa nástupiští a nevedela, kam má ísť. Okolo nej sa pohybovali ľudia, ktorí vyzerali, že presne vedia, kam majú ísť...

Ďalej...správne píšeš svoje myšlienky do kurzívy, ale kurzívu píšeme rovnakou farbou ako činnosti postavy, čiže

*...že presne vedia, kam majú ísť. Asi by som mala nájsť správny vlak. Povedala si, otočila sa a prebíjala sa cez dav ľudí.*

Skús napísať tento príspevok ešte raz, ale správne :)ja ti naň následne odpíšem

Dobre, ja som totiž ešte nikdy RPG nepísala, takže dúfam, že teraz to už bude dobre

*Prišla na stanicu. Bola zmätená, pretože tam bolo niekoľko nástupišti a nevedela kam ísť. Okolo nej sa pohybovali ľudia, ktorý vyzerali, že presne vedia kam chcú ísť. *Asi by som mala nájsť správny vlak* povedala si, otočila sa a prebíjala sa davom ľudí. Zrazu sa o niekoho potkla. Nevedela, kto to je, pretože tam bolo veľmi veľa ľudí. Snažila sa postaviť a ísť ďalej, ale niečo ju držalo. Niekto stál na jej kabáte. *Hej! Mohli by ste sa trocha posunúť!?* povedala vážnym tónom. Ale v dave ľudí jej tichý hlas zanikol. Naštvala sa, schytila kabát a vytrhla ho spopod nohy človeka, ktorý sa neudržal a spadol. *Prepáčte* povedala veľmi potichu a radšej z miesta rýchlo ušla.*

Je to fajn, len pred kurzívou nepíšeme tie *, ale to už je detail

*Prechádzala sa po nástupišti a hľadala správny vlak, na ktorý mala nastúpiť. Nemala však moc času. Do odchodu vlaku jej síce zostávala ešte pol hodina, ale všetko mala presne rozplánované. Ešte ju čakal stánok s muklovskými novinami, aby mala vo vlaku čo čítať, kedže nikoho známeho zatiaľ nevidela. Pred stánok však stála nenormálna rada, ktorá sa pohybovala rýchlosťou 1 človek za slnečný rok. Vykašľala sa teda na noviny a pobrala sa ku správnemu nástupištiu, kde už stál jej vlak. Vytvorila si uličku pomedzi ľudí a stále do kohosi narážala. V tom vrazila do nejakého dievčaťa. Samozrejme, nepoznala ju.* Ahoj. Prepáč. Ja..ja, nevšimla som si ťa. *Ospravedlnila sa jej nervóznym tónom. Toto nemala rada. Prišlo jej to mierne trápne. Mávla jej na znak ospravedlnenia a priblížila sa ku vlaku a sadla si na voľnú lavičku pred jedným z dverí do vnútra. Kufor držala v ruke za rúčku, aby jej ho nikto len tak ľahko neukradol.*

*Neznáme dievča bolo prvým človekom, ktorý sa jej na nástupišti ospravedlnil. Zdala sa mi zvláštna pomyslela si. *Koľko je hodín?* pokúšala sa spýtať niekoľkých okoloidúcich, ale všetci boli zaneprázdnený. Nevadí, myslím si, že by som si mala pohnúť. Asi päť minút pred odjazdom sa jej podarilo nájsť vlak. Nastúpila a o chvíľu pocítila, ako sa vlak pohol. *Ešte dobre, že som to stihla* s úľavou si povedala a rozhodla sa pozrieť po voľnom kupé. *Je tu niekto?* otvárala kupé za kupé s nádejou, že nájde aspoň jedno voľné miesto. Až na konci, keď už nemala nádej našla kupé, kde bolo jedno voľné miesto. *Je tu voľné?* spýtala sa. Keď zistila, že je naozaj voľné, sadla si a zahľadela sa do okna. Po chvíli však odtrhla oči a pozrela sa na dievča oproti. Zdalo sa jej, že ju už niekde videla. *Nepoznáme sa?* spýtala sa po chvíli váhania.*

*Do vlaku postupne nastupovali ľudia a tak sa postavila a pridala sa do fronty. Chcela si ukradnúť nejaké pohodlné miestečko v kupé, ktoré by však bolo prázdne. Sar momentálne nemala chuť na nejaké zbližovanie sa s cudzími ľuďmi. Konečne sa dostala na radu. Vystúpila po pár schodíkoch a cez úzku chodbičku prechádzala a hľadala voľné kupé. Keď už konečne jedno našla, bez váhania si sadla hlasne si vzdychla. Akoby naschvál...Sar nesedela v kupé dokopy ani 5 minút a už si k nej prisadla jedna baba. Zdala sa jej povedomá, ale rozhodla sa to neriešiť. No v jej ľahostajnosti ju nenechala dlho a prehovorila na ňu.* Tiež sa mi zdáš povedomá. Nie si to ty, do ktorej som vrazila? *Spýtala sa zvláštnym tónom a prekrížila si nohu cez nohu.*

*Rose po chvíli váhania mrzuto odvetila Myslím, že áno.* Potom sa otočila späť k oknu a snažila sa byť nenápadná. Dievča vyzeralo, akoby jej prekážalo, že si k nej sadla. O chvíľu si prisadli ďalší ľudia a Rose sa začínala čoraz viac nudiť. *Prepáčte* potichu povedala a odišla z kupé. Keď sa konečne dostala na radu na záchod, zamkla sa a začala nahlas premýšľať *Mala by som sa niekoho spýtať, koľko je hodín. Nečakala som, že moja prvá cesta vlakom bude tak nudná. Myslela som, že sa s niekým zoznámim skôr, ako dorazím do školy.* Potom sa radšej vrátila späť do kupé, aby jej nikto neobsadil miesto...*

*Destiny sa potrebovala dostať na stanicu. Vlak jej už meškal a ona musela súrne odísť. Prišla tesne po tom, ako vlak odchádzal. (Mám veľké šťastie.) Nastúpila so vlaku a sladla si do jedného prázdneho kupé. Vlak sa začal pohybovať a ona sa pozerala von oknom aj ked nič nevidela.*

*Destiny sa potrebovala dostať na stanicu. Meškala, ale vlak ešte stál na mieste. Mám veľká šťastie. Rýchlo nastúpila do vlaku a sadla si do prázdneho kupé. Usmievala sa a z vrecka vytiahla MP3 prehrávač. Mal červenú farbu. Ked si nasadila slúchadlá ihned prešla do iného sveta. Nevnímala svet reality a dalej počúvala pesničky. Z batohu vytiahla fľašu vody a napila sa. Pozerala sa von oknom a videla modré nebo. Premýšľala o svojom živote a prečo práve ona musí byť čarodejníčka. Nevadilo jej to, ale bolo to veľmi zvláštne. Znova sa napila vody. Na perách mala pomarančovú šťavu ktorá ju osviežovala pretože vo vlaku bolo horúco.*

*Sar sa rozhodla,mže si spraví deň len pre seba. Taký odpočinkový. Nechcelo sa jej ho stráviť v Londýne, ale v nejakej krásnej anglickej dedinke, niekde v prírode, kde mohla nájsť kľud a pokoj. Toho v poslednom čase dosť nemala. Zomlelo sa toho toľko, že ani nestíhala vnímať, že vlastne žije. Čoskoro jej odchádzal vlak a Sar si nebola istá, či ho stihne. Nevedela ani, kam presne mieri. Názov tej dediny nevedela riadne prečítať. Na lístku bol názov písaný malými písmenami, ktoré neboli ľahko čitateľné. Vlak už pomaly odchádzal a Sar doň stihla ledvaj-ledvaj nastúpiť. Prešla do prvéo vagónu. Kufor nemala, iba väčšiu kabelku, kde mala malú deku, občerstvenie, peňaženku, prípadne niečo na prezlečenie. Šla tam len na deň, takže toho moc nepotrebovala. Prechádzala cez úzku dlhú chodbičku. Kupé za zaplňovali a zaplňovali. Našťastie našla jedno, kde sedelo len osamotené dievča. Otvorila dvere a pozrela sa na dievčinu.* Môžem si prisadnúť? *Milo sa spýtala a usmiala sa.*

*Destiny stále počúvala pesničky. Zrejme nepočulo dievča ktoré niečo hovorilo. Napokon si bola istá že si chce prisadnúť.*Ahoj. Jasné je tu voľné.*Povedala a usmiala sa na ňu. Chvíľu čakala kým si prisadne. Vytiahla slúchadlá a dala si ich do vrecka. Bolo by vrchol neslušnosti stále počúvať pesničky ked si k nej niekto prisadne.*Kam ideš ?* Opýtala sa jej a pozrela sa cez okno.*

Činnosti tvojej postavy a priamu reč rozlišujeme farbami ako máš bielu tabuľku, kde píšeš, hore v tabuľke máš lištu a pri pravom konci máš takých pár malých štvorčekov a tam si vyberáš farbu, ktorou chceš písať.

*Sar si prisadla na súhlas dievčiny. Cítila sa trochu nesvoja, čo u nej nebolo časté. Rada sa zoznamovala s novými ľuďmi a táto baba vyzerala byť v pohode. Nevedela, v čom bol teda problém.* Eh, vlastne ani neviem. Neviem presne ten názov, ale je to taká malinká dedinka pár kilometrov odtiaľto. Potrebujem si vyvetrať hlavu. *Povedala a taktiež sa pozrela cez okno a videla, ako sa lavička za lavičkou postupne strácala z dohľadu. Vlak sa rozbiehal viac a viac až nabral plnú potrebnú rýchlosť.* A ty kam mierieš? *Spýtala sa nakoniec a zase sa usmiala. Chcela vyzerať milo. Niekedy to bolo moc, ale nevedela, ako inak začať.*

*Aha. Tam mierim aj ja.* Povedala a usmiala sa.*Ako s avoláš ?* Spýtala sa. Dúfala, že jej to nebude vadiť. Vo vlaku bolo strašne horúco. Znova sa napila vody a uhasila smäd. To dievča vyzeralo fajn.*Je tu dosť teplo.* Poznamenala a pozrela sa von oknom.*

Sarah, Sarah Downey. Pre teba aj Sar. *Zodpovedala jej otázku a taktiež sa usmiala.* Ty? *Spýtala sa jej. Vážne tu bolo teplo. Nechápala, ako mohli v takom veľkom meste ako je Londýn premávať vlaky, ktoré sú nehygienické, nemoderné a hlavne nevetrané. Cez to okno, ktoré sa ani riadne nedalo otvoriť, kedže kľučka bola celá zhrdzavená a olezená, či dokonca aj plesnivá, neprúdil žiaden vzduch. Ľudí tu bolo až nadmerne a tak stáli aj na chodbe. Takže ani možnosť, žeby sa vetralo cez chodbu neexistovala. Bola rada, že zachvíľu vystupuje.* Kam teda ideš?

*Camblerley. Veľmi malé mesto.* Povedala a usmiala sa. Mala tam rodinu. Tetu a bratrancov. No dnes sa s nimi nestretne. Nemá čas.*Volám sa Destiny Blackhorne. Volajú ma iba Destiny.* Povedala. Ona nemá žiadnu prezývku.*Tieto vlaky by mohli byť lepšie.* Doplnila a pokrútila hlavou.*To som mohla ostať na Rokforte. Tam to je oveľa lepšie ako tu. Ale Camblerley je veľmi pekné mesto.* Povedala a mierne sa usmiala.*