Dom Aberfortha Dumbledora

*Sar stále stále pred dverami Abbyho domu a on stál vo dverách. Obaja sa na seba nechápavo pozreli a v tom ju pozval dnu. Zbadala drevené schodisko a keď sa obzrela vedľa, uvidela malú, ale zato útelnú jedáleň spojenú s obývačkou.* Tuším, prečo si sem došla. Avšak asi nie sama, však? *Zvedavo sa jej spýtal, aj keď sám dobre vedel, aká je odpoveď. Sar mu ani neodpovedala. Dúfala, že Ron aj ostatní sú celí a na poriadku a najmä že sem prídu čím skôr a bez toho, aby niekto iný vedel, že sa tu nachádzajú.* Čoskoro by sem mali prísť. Potrebujeme vašu pomoc. *Povedala na rovinu a Abby sa zamyslela zamračil.* Ohľadom čoho? *Spýtal sa, akoby nevedel. Abby bol múdrejší, než si ktokoľvek o ňom myslel. Pálilo mu to, avšak nikdy to na sebe nedal poznať.* Nie som si istá, či ste sa už dopočuli o vašom bratovi. *Povedala zvláštnym hlasom Sar. Albusa Dumbledora nikdy neobdivovala, ako ostatní žiaci a profesori Rokfortu. Nemyslela si, že je taký dokonalý, ako o ňom všade vštci hovorili či písali.* Áno, dopočul. Viete, slečna... *Odmčal sa.* Downey. Sarah Downey. *Doplnila za neho Sar a naznačila mu, aby pokračoval.* ...slečna Downey. *Ušrnul sa a pokračoval.* Smrť Rokfortského riaditľa nie je zanedbateľná vec, ktorá sa len tak stratí vo vzduchu. Ľahko sa rozšíri aj medzi miestom plnom samých mŕtvol. Znie to možno morbídne, ale myslím, že teraz sa takto o Rokforte bude ešte chvíľu rozprávať. V tomto som nikdy nepodporoval fámy o mojom bratovi Albovi. Patril síce k najmocnejším čarodejníkom na svete, ale nikdy nebol príliš silný na to, aby ubránil celý Rokfort. ON vyhral a kto to spochybní je len obyčajný hlupák. *Hovoril pohoršene a Sar na neho len vypuľovala oči.* Pán Dumbledore, nechcem vás prerušovať, ale práve od toho tu sme, aby sme tento fakt vyvrátili. V tom potrebujeme vašu pomoc. Potrebujeme výhru...Veď Viete Koho zvrátiť na prehru. Takto nemáme moc šancí, ale s vašou pomocou sa tie šance môžu len zvýšiť. Pokiaľ nám pomôžete, pomôžete nie len nám, ale aj sám sebe. *V duchu Sar prosila, aby súhasil. V tom sa však strop preboril a všetka omietka aj celý strop padli na zem. V tom sa v tom všetkom prachu objavila postava.* Ron? RON! Si v poriadku? *Pribehla k Ronovi, objala ho od samotného šťastia, že je v poriadku a potom ho odtiahla z tej víriacej sa špiny. Pozrela na Abbyho, ktorý sa netváril príliš nadšene.*

*Vtrhla do domu hned po Sar. Nebyl ani čas na pozdrav, protože se ozvala ohlušující rána. Ronie si totiž asi myslel, že vejít dveřmi je moc mainstream. (:DDD) Jak tak propadl střechou, všude se zvedla vrstva prachu. Výraz Aberfortha byl k nezaplacení. Jen nakrčil čelo a dal si ruce zkříženě na hruď. Sar ho zatím docela dobře ukecávala, takže Ali jen poslouchala a utáhla si znovu obvaz. Už byl tak vytahaný a od krve, že moc dobře nedržel. Vyhlédla ze dveří, jestli nespatří Lills a Rose, nebyly daleko. Otočila se zpět na Aberfortha. Nebyl to rozhodně tupec, spíš ze sebe dělal zbytečně moc hloupějšího. To právě bylo od něj docela chytré. Všichni si mysleli, že je to jen zaostalý bratr dokonalého Albuse. Vzpomněla si, co o něm stálo za pěkné věci v té knize. Pousmála se.* Přesně tak. *Řekla nahlas na to, co Sar říkala. Abby se na ní jen podíval bez známky jakékoli emoce. Jen nadzvihl jedno husté obočí.* Alison Pierce. *Dodala na jeho nechápavý pohled a popošla blíže.* Potřebujeme najít všechny ukryté viteály a protože o nich nevíme vůbec nic... *Pokrčila rameny.* ...jste jediný, kdo nám může pomoci. Na cestě nás napadli Smrtijedi. A nebylo to dnes poprvé. Prosím, pomozte nám. *Řekla naléhavě. Aberforth se jen ztěžka nadechl a odvrátil se k obrazu Ariany. Dlouho mlčel, ticho přehlušovalo je praskání ohně v krbu pod obrazem.*

*Aberforth na Alison hlúpo zazeral a tváril sa nenápadne, pritom dobre vedel, aká bola títo situácia vážna a že bez neho nemajú ani štipku nádeje na akýkoľvek úspech.* Zato, že vás napadli smrťožrúti si môžete sami. Keby ste neboli takí hlúpi a nehovorili nahlas jeho meno, tak by o vás ani nevedeli. Nevedeli by, že ste nažive. Takto vás, teda nás môžu nájsť hneď a rovno pozabíjať. Nabudúce trocha rozumu si pobalte namiesto týchto bezcenných kníh, v ktorých sa píšu samé keci, ktoré ani nie sú pravdou. *Pohoršoval sa a Sar en letmo pozrela na Alis. Nevedela, či Abby vie, že sa v tých knihách píše aj o ňom a zrovna nie v peknom svetle.* Super...Takže...Pomôžete nám? *Spýtala sa na rovinu Sar, lebo aby tu zbytočne strácali drahocenné sekundy bez odpovede, tak to bolo teda riadne na nič.* Urobím, čo sa bude dať. *Povedal. Sar spadol riadny kameň zo srdca. Nikto si asi nevedel predstaviť, ako jej odľahlo, že nemusia zatiaľ hľadať iný spôsob, ako sa dozvedieť o horcruxoch a ako si odpočinúť.* Najskôr by ste asi mali vedieť, že nie všetky tie ospevovačky o Albusovi sú tak celkom pravda. Patrí k dvom najväčším čarodejníkom sveta, to sa poprieť nedá, ale moc a sláva nie sú všetko. A to je ten problém. Jemu vždy išlo hlavne o tú moc, aj keď to pred nikým nepriznával, dokonca ani nie sám pred sebou. *Sar len prikývla hlavou.* Pán Aberforth, čo sa stalo s vašou sestrou? *Nechcela Abbymu skákať do reči, ale zvedavosť ju natoľko pohltila, že sa proste musela spýtať. Abby sa len mierne zamračil a pozrel na obraz, cez ktorý viedol prechod priamo do Rokfortu.* Ach, áno, Ariana. Veľa ľudí hovorí, že Ariana žije v ústraní v zahraničí, ale nie je to tak. Zomrela. Veľmi mladá. Pre mňa a Alba znamenala všetko. Albus jej dal všetko. Okrem času. *Sar jeho posledné vety celkom nepochopila. Ako to myslel? Okrem času? V tom trochu popremýšľala. On ju zabil? Tomu by však nemohla uveriť. Ako by mohol brat zabiť vlastnú sestru? Vedela, že Albus nebol žiaden anjelik, ale tomuto by neuverila. Nemohol ju zabiť. Nemohol.* Ak sa smiem spýtať, ako zomrela? *Spýtala sa opatrne.* Dosť už bolo otázok. Prišli ste sem kvôli horcruxom a kvôli NEMU, nie kvôli mojej sestre. Mýlim sa snáď? *Spýtal sa zvedavo. Nevedel, či im má veriť. Sar sa svojej odpovede nedočkala a vlastne inú reakciu ani nemohla očakávať. Určite to musela byť hlboká rana, strata jedného z najbližších ľudí.* Áno, iste. *Prisvedčila Sar a Abby ju zaviedol do malej miestnosti plnej samých poličiek s knihami a rôznymi popísanými pergamenmi.* Hovorí sa, že ich je šesť. (Harry potom neplatí :DD Takže 6 ) Avšak nikto okrem jeho samotného asi nevie, čo to presne je a kde sa to môže nachádzať. Ako ste sa však možno už dovtípili sami, myslím, že minimálne jeden alebo dva majú niečo spoločné s Rokfortom. Predsa len, bol jeho domovom a Tom sa tým nikdy netajil. Ako malý vyrastal v sirotinci. Rodičov stratil príliš skoro. Až ho jedného dňa prišiel navštíviť môj nebohý brat a všetko sa zmenilo. Už vtedy mi však vravel, že tento chlapec bol a bude iný ako ostatný. Aspoň v tom sa nemýlil. *Nachvíľu sa odmlčal a zhlboka dýchal. Potom pokračoval.* Tom? *Nechápavo sa spýtala Sar.* Tom Marvolo Riddle. To je jeho skutočné rodné meno. Kým sa však nepremenoval na tak, ako ho teraz všetci čarodejníci poznajú. Na... *Odmlčal sa, lebo vedel, že to meno nemôže vysloviť. Inak by ich smrťožrúti dolapili a boli by v keli.* Áno. *Prikývla Sar a obzrela sa do miestnosti, kde bola Alis s Ronom. Kývla im, aby šli k nej a k Abbymu.* Bol zaradení v Slizoline a neznášal Chrabromil. Je jedným zo Slizolinových potomkov. Ale neviem, neviem. Nemyslím si, že horcruxy, ktoré tak strašne hľadáte majú niečo spoločné s týmito dvoma fakultami. Práve naopak. Myslím, že to spravil tak, aby bol nenápadný. Predsa Bifľomor a Bystrohlav boli vždy takými nenápadnejšími fakultami Rokfortu. Nič v zlom brunetka. *Kývol na Alis. Sar len začudovane na neho pozrela, ako môže vedieť, kde Alis patrí.* Nezazeraj tak na mňa. Ja viem predsa o Rokforte skoro všetko. A aj to, kde je kto zaradení a ako kto vyzerá. Ty si v Slizoline, aj keď tam vôbec nepatríš. Myslím, že ťa tam zaradili preto, pretože už inde nemali miesto a predsa len tvoje meno je približne medzi tými poslednými v abecede. A henten, čo mi rozbil celú strechu je v Chrabromile. A že Chrabromil má najlepší metlobal. Očividne si začnem podávať na Bystrohlav či Slizolin. *Pokrútil hlavou a vrátil sa späť k téme.* Je mi ľúto, ale to, ako horcruxy vyzerajú a kde sa presne nachádzajú vám povedať neviem. *Mykol plecami a uškrnul sa.*

*Ako Ronald letel a rozbil Aberforthovi strechu, narazil si plece. Chvíľu len tak nehybne ležal na gauči a pozoroval haluze metly, ktoré pomaly dohorievali. Ron počúval, o čom sa rozprávajú. Aberforth mu pripadal iný, ako si ho v skutočnosti predstavoval. Tak trochu dúfal, že by bol ako Albus Dumbledore, pretože aj keď veľa študentov Dumbledore nemalo rado, on ho mal rád. Všetci študenti si totiž mysleli, že Dumbledorovi bolo jedno, či školu zničia, alebo nie. Ron však vedel pravdu. Dumbledore zničil nejaký horcrux. Zničil ho vtedy, ako Voldemort zničil polovicu hradu. Áno! Pomyslel si. Preto VeďViemKto nezničil hrad už vtedy! Ron sa postavil z gauča.* Ospravedlňujem sa za zničenú strechu.. *Ukázal prstom na obrovskú dieru, z ktorej vypadávali kúsky dreva.* Dovolím si na vás namietať, pán Aberforth.. Ja si myslím, že práve on sa snažil dať svoju dušu do niečoho cenného, čo napr. patrilo niekomu zo zakladateľov, najmä preto, aby ošpinil ich pôvod a cennosť veci. Myslím, že by to mohli byť ich slávne predmety o ktorých sa píše vo veľa príbehoch. Je dosť možné, že by to mohol byť diadém Bystrohlavovej. Spomína sa aj v starých dejinách Rokfortu. Keď sa vžijete do jeho situácie, miloval Rokfort - nechápem, prečo ho teda zničil - no a chcel pošpiniť pôdu školy.. Kam asi tak vložím svoju dušu? Do vzácnych predmetov, ktoré po sebe zanechali slávne osobnosi Rokfortu.. No čo takto Slizolin? Vraj nosil Salazar nejaký prívesok so znakom hada.. Čo keď tam sa nachádza jeho duša? No aa... aa... chrabromil! Svoju dušu mohol dať do.. *Ron premýšľal, ale nemohol prísť na to, kam by mohol dať Voldemort svoju dušu, keby ju chcel umiestniť do nejakého predmetu chrabromilu.* Áno! *Zakrićal.* Jediný slávny predmet chrabromilu je Chrabromilov meč! Avsak v tejto knihe.. *Schytil knihu, ktorú predtým hádzala Alison na zem a začal v nej listovať. Našiel tam Chrabromila, nejaké údaje o ňom a meč, ktorý vlastnil. Píše sa tam, že meč je veľmi zvláštny, ukovaný raráškami a má schopnosť vpiť do seba veci, ktoré ho posilnia.* Tuto.. *Ukázal prstom na dlhú kresbu meča.* Ukovaný raráškami.. má schopnosť vpíjať do seba veci, ktoré ho posilnia.. A tu máme vysvetlenie! To znamená, že VeďVieteKto si doň nemohol dať dušu, pretože tým by neposilnil meč! Chápete? *Usmial sa a bol štastný, že sa pohli o kus ďalej.* Takže.. pokiaľ sa dobre pozerám.. *Podišiel k jednému oknu a nazrel na hrad, ktorý vyzeral úplne zničený, až na pár miestností.* ..tak VeďVieteKto nám úplne uľahčil situáciu v hľadaní. Predsa nemohol zničiť miestnosť, kde sa nachádza jeho duša. Teda jedine, ak by sa jeho duša na hrade nenachádzala, ale ona tam musí byť.. jednoducho musí. *Pozrel na všetkých okolo seba a zamračil sa. Snažil sa prísť na vec, ktorá mu možno prekĺzla medzi prstami. Snažil sa prísť na veci, ktoré by im pomohli rozlúštiť záhadu horcruxov.* Počúvajte, nepoznáte niekoho, kto veľmi dobre pozná VeďVieteKoho? Potrebovali by sme zistiť, čo má VeďVieteKto rád.. Keď, všetko je tak strašne ťažké.. *Znovu si sadol na gauč a chytil si hlavu od zúfalstva.* Počúvajte, pán Dumbledore, nemohli by ste nás naučiť premiestňovať? Viem, je to dosť zložité a náročné, ale my sa naozaj budeme snažiť a bez tohto sa nepohneme.. Nemôžeme ísť hľadať horcruxy len s metlami, či hop-šup práškovou sieťou. Boli by sme príliš ľahkou korisťou. Potrebujeme to.. *Usmial sa a pozrel na všetky dievčatá okolo neho.*

*Jen nakrčila obočí nad Abbyho poznámkou. Pak dál poslouchala. Po chvíli se do toho vložil i Ron. Zněl jako nadopovaný. Mluvil tak rychle a pořád se na něco ptal. Aberforth se na něj jen povýšeně podíval.* Tak hele, kluku. *Šťouchnul do ním prstem.* Mně je jedno, co na mě namítáš. Jestli chcete mojí pomoc, tak poslouchejte. *Řekl a zamračil se na všechny v místnosti. Pak se opět otočil k Arianinu obrazu a byl dlouho zticha.* Dobře, tak co teda? *Řekla Ali netrpělivě.* To, že viteál bude něco v Rokfortu ví i malé dítě. *Otočil se. Najednou to vypadalo, že je dost rozladěný. Co ho naštvalo?, říkala si Alie.* Myslíte si, že když víte, co to je, tak to hned najdete? Opak je pravdou. *Řekl mohutným hlasem.* Rokfort je tak obrovský, že o tom nemáte ani ponětí. Vy jste celý život na této škole navštěvovali jen učebny a svoje pokoje. Nemáte ani tušení, kolik tajemných místností tam je. A o nich se v těhle knížkách nedočtete. *Ukázal opovržlivě na knihu, co držel Ron. Zase se odmlčel. Ali si už myslela, že se z toho jeho věčného odmlčování zcvokne.* Tak nám to teda povězte. Nebo si jen v duchu nacvičujete další rozhovor? *Vstala, ruce v pěst.* Na tohle přece nemáme čas, jestli se nám to nepovede, tak tahle rozbitá střecha nebude váš jediný problém. *Aberforth se zle zamračil a Alis hned litovala, že vůbec nemlčela. Teď nám nepomůže, pomyslela si. Ale jeho tvář se najednou uklidnila a posadil se do křesla u krbu.* Jak chcete. *Ticho.* Nic ze Zmijozelu to nebude. To je jeho oblíbená fakulta a tu by pošpinit nechtěl. Jak už jsem říkal, bude to buď Havraspár nebo Mrzimor. Ten diadém. *Řekl po chvíli dalšího nekonečného mlčení. Vypadal, jako by ho něco napadlo, avšak neprozradil co.*

*Pristála pred Aberfothovím domom. Vošla dnu za ALison a Sar. Sar sa prv o niečom bavila s Aberforthom a snažila sa počúvať ,len ju prerušil hluk. Nazrela do obývačky.* Ron! *Sedel na gauči. Aha...veď som ho videla rpeletieť strechou.. Musela uznať..mal šťastie ,že dopadol na gauč a nie na niečo..ostrejšie. Abby začal rozprávať. Nepáči sa mi jeho postoj k nášmu riaditeľovi... Pomyslela si no nechala si to pre seba a počúvala ďalej. Len naňho civela že pozná ich fakulty. Spomenul ALison že je v Bifľomore aj Sar a Slizolin a aj Rona a Chrabromil ,ale onej nič nepovedal. Pokrčila ramenami.* Pff..že nenápadné fakulty..trhnite si.. *Nahnevane si odfrkla. Nepáčil sa jej jeho postoj a prístup kním. Akokeby neboli nikto. * Je kopu takýchto vecí.. *Obrátila sa na Rona.* ..ale keby sme tie veci na rokfrote našli tak..čo ďalej? Mňa nenapadá aké ďalšie predmety by použil. určite nie všetky boli spojené s rokfrotom,bolo by to príliš...ľahko nájdené? *Nevedela čo povedať no "ľahko nájdené" určite nepatrilo pod veci čo mala na mysli. Pokrútila hlavou.* Možno ale tie miestnosti zničil v ktorých má svoje horcruxy.. *Rozmýšľala.* Veď..aj tak keď zničí tie miestnosti tak tak horcruxom sa nestane nič,len budú oto ťažšie k nájdeniu. *Na pár sekund zavrela oči a potom ich hneď otvorila. Veď Voldemort nezničil všetky miestnosti sám. A pochybujem ,že každému srťožrútovi vešal na nos ,že kde ma horcruxy. Ron či poznám niekoho kto dobre pozná Vol... *Zastavila sa. Naposledy keď niekto vyslovil jeho meno prišli smrťožrúti. Zavŕčala.* Uhm.. tamtého mužíka... myslíš ,žeby nebol sním? Určite by nám nepomáhal v jeho hladaní *Pretočila očami a pozrela na Aberfortha. Pozorne ho počúvala. Diadém? Spytala sa v duchu.* Diadém? Z Bystrohlavu? *Povedala si to aj nahlas.* Tak oňom som už počula,ale nie veľa... *Potom si spomenula že Ronie má pravdu. Fakt by nás mohol naučiť sa premiestňovať..veľmi veľa času nemáme.. Určite ich niekto mohol vidieť. Hlavne v Ronovom..ehm.."nenápadnom" vniknutí do domu..strechou.*

*Viky bola na námestí a pozerala ako sa háda Ronald s Alison. Viky bola radšej len ticho. Nikoho z nich poriadne nepoznala, len svoju sestru, avšak vtedy sa stalo niečo, čo ju prekvapilo. Začali prichádzať smrťožrúti a začali na nich útočiť. Viky si vytiahla svoj prútik a začala sa brániť, avšak teraz bol čas na útek. Zobrala si metlu a vzlietla k oblohe. Letela za ostatnými, až sa dostala späť do Rokville. Vošla do domu ako posledná a znova len počúvala, čo ostatní hovorili. Bolo toho na ňu priveľa a bola šťastná,že ešte dokázala stáť na nohách.* Diadém Bystrohlavovej? Dačo som o ňom počula.. *Usmiala sa a vykročila o krok vpred.* No áno, aj ja sa tu nachádzam.. Avšak diadém nikto nevidel snáď už.. *Zamyslela sa.* .. päťdesiat rokov.. No dobre, sedí to s vekom VeďVieteKoho. Ale ak ho nikto nikdy nevidel... mohla by o ňom dačo vedieť Helena, Brunhildina dcéra. Je to duch Bystrohlavskej veže, snáď by nám mohla pomôcť. *Usmiala sa.*

*Sar sa len nemo pozerala na všetkých prítomných v Abbytíkovom dome. Nechcela sa k tomu zbytočne vyjadrovať, pretože by možno povedala niečo, čo by neskôr oľutovala. Abby sa však mlčania nedržal a hneď reagoval na všetkých, čo k tejto téme niečo povedali.* Hej, ty blonďatá slečinka z bifľomoru. Akože myslíš, že sme takí dementní, že by sme si mysleli, že horcruxy budú mať súvislosť len s Rokfortom? Ako vážne? Vidím, že aj teba pravdepodobne zaradili do zlej fakulty, pretože ti to akosi nepáli. *Odfrkol si a zabíjackým pohľadom pozrel na Lill.* Ako som už povedal, ON je jediným žijúcim potomkom Salazara Slizolina. Myslím, že jeden horcrux má niečo spoločné s ním a s jeho rodinou. Nie so Salazarom ako so zakladateľom Rokfortu, ale so Salazarom ako s členom jeho rodiny. Nejaký rodinný šperk, cennosť. Čokoľvek. Avšak Albus mi vravel niečo v tom zmysle, že už jeden horcrux našiel, ale či ho naozaj našiel a či ho aj zničil, to žiaľ neviem. Viete o tom niečo? *Spýtal sa každého jedného z nich. Sar len pokývala hlavou, že o tom nevie vôbec nič a zamračila sa. Táto konverzácia o horcruxoch ju začala unavovať, ale chcela zostať.* Mal by to byť akýsi prsteň či čo. Neviem. *Povedal Abby akoby sám pre seba a taktiež sa zamračil, podobne ako Sar.* Tá brunetka z Bifľomoru má pravdu, ON nie je taký hlúpy, aby skryl časť zo svojej duše do veci, ktorá má niečo spoločné so Slizolinom. Tá fakulta bola pre neho viac, než len zaradenie, kde vyštuduje Rokfort. Bola to súčasť jeho a ako som už povedal predtým, to, že horcrux môže mať niečo spoločné so Slizolinom neznamená, že má aj niečo spoločné s Rokfortom. *Žmurkol smerom na Rona a Sar prekrútila očami a sadla si na voľnú stoličku, na ktorej bol prevesený malý koberček, ktorý obvykle ležal pred schodiskom. O čom sa tu dokelu neustále rozprávajú? Veď stále omieľajú to isté. M§a toto už nebaví. Mohli by sa konečne baviť o niečom zrozumiteľnejšom a nerozoberať tu furt Slizolina a Voldyho a ich krvnú skupinu, či o čom sa tu sakra bavia. Pohoršene si pomyslela Sar a znudene si oprela hlavu o ruku.* V-á-ž-n-e z-a-u-j-í-m-a-v-é! Môžeme sa konečne baviť napríklad o tom diadéme? Alebo dokelu o niečom, o čom máme aspoň trochu poňatia? Super, horcruxov je šesť, fajn, to vieme. Niektoré majú niečo spoločné s Rokfortom, fajn. Niektoré zasa s jeho rodinou, fajn! Ale dokelu nemali by sme sa trochu zamýšľať, kde sa aspoň jeden z nich nachádza? Najskôr by sme mohli nájsť aspoň jeden a potom rozoberať kto je čí potomok. Super, ON je jeho potomkom, no a čo ako teraz? Nejaký horcrux bude s ním spojený, super. To si môžeme domyslieť aj sami. Len nám preboha poraďte, ako sa k ním asi tak máme dostať!! *Kričala nahlas Sar, keď v tom si vypočula nápad tej dvojníčky Lill, ktorej meno si však už nepamätala.* No vidíte! Aspoň jeden rozumný nápad. Začnime teda tam. Ale...ako sa dostať do Rokfortu? Nestrážia vchod dementori spolu s pár smrťožrútmi? *Spýtaal sa Sar a pokrútila hlavou.* Vážne si myslíš, že existuje len jediný spôsob, ako sa dostať do vnútra Rokfortu? Nie. Vedel by som o ďaľšom spôsobe. *Povedal a podišiel ku obrazu svojej živo-mŕtvej sestry. Ariana sa na neho z obrazu usmiala a pomaly sa otvárali tajné dvere, ktoré odhaľovali tajnú chodbu, ktorá viedla do hradu. Sar nadšene zvískla a poskočila si.* Super. Idete s nami? *Obrátila sa na Abbyho a radostne vošla do vchodu chodby. Zamávala na všetkých jej kamarátov a zasmiala sa. Bola šťastná, že nemusia myslieť na iný spôsob, ako sa dostať do Rokfortu. Aj keď aj táto alternatíva prinášala určité riziká.*

// No time for long post //
*Přikývla a popošla k obrazu, který odkryl vchod.* Jsem celkem zvědavá, ve který části nás to vyplivne.. *Řekla si potichu a vlezla dovnitř. V tunelu byla tma a vlhko. Vytáhla hůlku.* Lumos. *Popošla kousek dál a počkala na ostatní.*

*Ron už nemal chuť sa k niečomu vyjadrovať, tak všetkých iba počúval. Potom sa však otvoril obraz, na ktorom bola zobrazená Ariel a odkryl sa tmavý tunel, ktorý viedol na Rokfort.* Páni, to je úplne úžasné.. Odkedy je tu tento tunel? Ak sa nad tým zamyslíte, tak tento dom je starý ako Rokfort samotný.. *Užasnuto pozeral na všetkých a pokračoval za Alison, ktorá vliezla do tajomného tunela ako prvá.* Počúvajte, ak je tento tunel naozaj taký starý.. nezrúti sa? *Spýtal sa a chytil sa steny tunela. Bola vlhká a hlinená. Trochu si zašpinil ruku, tak si ju očistil o nohavice a mihol prútikom, aby sa rozsvietil.* Počujte, pán Dumbledore.. Potrebujeme vás, aby ste nás naučil premiestňovať. Nechcem, aby nás tam zabili.. *Vyšiel späť z tunela a zhasol si prútik..*

P.S. Ten, kto bude odpisovať po mne, zahrajte, akoby nás to potom Aberforth naučil, oki?

*Sar sa prechádzala po tuneli, ktorej steny boli z vlhkej hliny a ako tak prechádzala okolo jednej z nich, celý pravý bok si od nej zašpinila.* Do riti! *Vykríkla Sar, avšak čo najtichšie, kedže v tuneli sa to riadne ozývalo. Zišla zase späť do Abbyho domu a pozrela na Ron a potom na Abbyho.* Fajn. Poďte sem. *Povedal neprítomným hlasom a všetkých z nich si pritiahol k sebe a spoločne vytvorili akýsi kruh. Niečo si začal mumlať pod nos a potom mával rukami. Sar sa to zdalo dosť neprirodzené, ale nechcela to nejako komentovať. Celý ten rituál, alebo ako sa to nazýva trval len pár minút a potom Abby vystúpil z kruhu.* Takže chápete to? *Spýtal sa Abby a pokúsil sa o úsmev, avšak vôbec mu to nešlo. Bolo vidno, že ústa nedal do takej polohy asi 100 rokov. Sar sa na tom zasmiala a potom hneď nasadila vážny výraz. Posadila sa na jednu zo stoličiek pri jedálnom stole a usmiala sa.* Fajn, čo teraz? *Spýtala sa. Nechápala, prečo nemohli prejsť cez ten tunel. Aj keď sa premiestnia, stále existuje možnosť, že aj na tom mieste, kde skončia budú stáť smrťožrúti, alebo akékoľvek hnusné tvory tam strážia.*

*Ali to chvilku nechápala, ale nakonec vylezla z tunelu a připojila se k nim. Konečně je to naučí. Něco si mumlal a Ali se snažila zapamatovat, co říká. Ale podstatu snad měla.* Chápeme. Teda.. snad. Asi jo. *Odmlčela se.* Jo. *Řekla konečně a snažila se nedívat na Abbyho ''úsměv'', protože by pokazila slavnostní chvíli smíchem.* To taky nevím. *Odpověděla na Sariinu otázku. Co vlastně teď?* Takže... *Bylo vidět že Abbyho to trapné ticho sice nijak nerozhodilo, Ali bylo ale nepříjemné.* Takže teď hurá zpátky do školy? Pro ten viteál? Hm? *Řekla bezradně. Řekněte někdo něco, honem!, prosila v duchu.*

*Bolo to presne tak ako Ali hovorila. Musia nájsť ten horcrux a to čo najrýchlejšie. Sar len dúfala, že ich v škole nik nenájde, inak hľadanie horcruxu bude to posledné, čo v živote urobí a to ona nechcela.* Musíme si ale švihnúť. Nepotrebujem, ani vy, aby nás tu niekto našiel a zabil a potom si nás dal na večeru. Však? *Položila rečnícku otázku. Otáčala sa stále dokola a dokola ako hlupák, ale bavilo ju to. Nič lepšie nemohla robiť, kým nevyrazia na misiu.* Ideme konečne? *Spýtala sa.*

//PS: Alis prosím ta odpíš už do školy a nie sem //