Rokvillská ulička

*Rona prekvapilo, že Evelin sa nejako nebránila, keď ju pobozkal. Hlavne keď mu zakusla do pery, Rona to štípalo, no bolo to príjemné štípanie. Keď sa zvalila na druhú stranu, chytil ju za ruku a pozrel na spln, ktorý žiaril nad nimi.* Si perfektná, Evelin.. *Usmial sa a stlačil jej ruku.* A tá pusa.. *Začervenal sa.*

Nie, nie som..*Uškrnula sa.* Skôr mi prepáč za ten kusanec, ale prekvapil si ma. Si v poriadku? *Pustila mu ruku, potom sa nahla k nemu a rukou mu jemne prešla po pere.* Bolí to? *Tiež sa začala divne červenať, tak sa radšej pozrela na oblohu.* Inak nemyslíš, že už by sme sa mali vrátiť na Rokfort? Budeme mať prúser, kde sme tak dlho.. *Potom sa pozrela na mesiac, ktorý už pomaly malo nahradiť slnko. Začalo sa rozvidnievať..* Ach, s tebou uteká čas tak rýchlo..

*Keď mu prešla Evelin prstom po pere, Ron stuhol a červenal sa. Preglgol a nakoniec z neho vyšla aj zmysluplná veta.* Ach, nie.. Vlastne to bolo super. *Usmial sa a prešiel si aj on prstom po pere, keď sa Evelin odvrátila.* Myslím, že ak si doteraz nevšimli, že sme zmizli, tak si to ani nevšimnú a navyše sú prázdniny, takže.. *Pregúľal sa k Evelin.* Ešte ísť nemusíme.. *Jemne jej prešiel rukou po tvári. Ešte stále snežilo a aj keď bol Ron celý mokrý, mal pocit, že mu je horúco.* Toto sú najkrajšie vianoce..

*Nad jeho prvou vetou troška pregúlala očami.* Ron, ako to mohlo byť super.. veď som ťa uhryzla ako nejaký upír! Vidíš, som nebezpečná.. *Aj si tak pripadala, preto od neho radšej kúsok cúvla. Potom ale zacítila veľmi príjemný pocit na svojej tvári ako keby ju niekto hľadil pierkom. Pozrela sa späť na Rona a usmiala sa.* Ronie, som strašne šteklivá.. *Chytila mu ruku do svojej dlane a prstom mu začala po nej pomaličky prechádzať.* Ronie, to je síce pravda, ale nechcem ťa mať na svedomí, že mi tu ešte aj prechladneš.. *Povedala s miernym úškrnom, potom sa postavila a chytila ho za ruku.* Áno, tieto Vianoce sú naozaj prekrásne, ale dúfam, že nebudú aj posledné... preto vstávaj ty môj vianočný darček. *Žmurkla na neho.*

Ach, Evelin.. *Smutne sa postavil a položil si ruku na jej rameno.* Asi som ti pokazil Vianoce.. Ja totiž nie som nejaký skvelý darček.. *Zasmial sa, no chytil ju za ruku a znovu jej dal jeden bosk.* Ty si môj najkrajší darček. *Objal ju, potom sa odtiahol a už ju len držal za ruku. Potiahol ju zaň na znak, že už idú späť do Rokfortu. Išli po úzkej cestičke, ktorá bola posiata bielym páperím. Cestu im osvetloval spln mesiaca. Ron zažíval jednu z najkrajších chvíľ života. *

*Nesúhlasne pokrútila hlavou, lebo to nebola pravda. Ronie bol dokonalý darček.. Už mu chcela na to niečo povedať, ale nestihla, lebo ju znova sladko pobozkal. Nepozorovane si prešla jazykom po vrchnej pere. Hneď na to ho aj ona silno objala, pričom jej ale vypadla jedna maličká slzička, ktorú si rýchlo utrela. Našťastie si to nikto nevšimol. Potom spolu kráčali smerom k Rokfortu. Keď sa nakoniec zastavili pred bránami do hradu, mesiac sa už vytratil a slniečko začalo vychádzať.* Ronie, pozri na ten nádherný východ slnka.. *Ukázala prstom na oslepujúcu žiaru. Potom sa k nemu nahla a pošepkala mu.* Ďakujem za čarovné Vianoce, za to, že si.. *Otvorila bránu, ešte mu poslala jeden vzdušný bozk a vytratila sa do podzemia.*

*Ron dobehol až do Rokvillskej uličky. Naposledy tam bol s Evelin a to bolo strašne dávno. Chvíľu tam len tak stál, no potom si uvedomil, že Voldemort sa už mohol dozvedieť, že utiekli a tak si rýchlo vybral svoj prútik a namieril na jeden dom. Zamrmlal zaklínadlo, ktoré ihneď vyšlo z Ronovho prútika. Nešlo o veľké zaklínadlo, skôr iba o nejaký vietor, ktorý tresol do dverí domu a tak vydal strašný zvuk, ktorý pripomínal vyrazenie dverí. Ron toto zaklínadlo použil na všetky domčeky, ktoré videl v domnienke, že ľudia vyjdu von a Ron im mohol povedať tú strašnú novinku. Otvorili sa prvé dvere. Vyšla akási žena s dvomi maličkými deťmi. Potom vyšiel muž so ženou z druhých dverí a postupne vychádzali všetci obyvatelia Rokvillu. Ron sa postavil na neďaleký peň stromu a začal kričať.* Obyvatelia Rokville! Mám strašnú správu. Dnes na Rokfort zaútočil VeďVieteKto a celkom ho zničil. Obávam sa, že Rokfort nebude posledným, čo zničil a preto by bolo dobré, keby sa niekam skryjete, alebo sa dobre vyzbrojíte. Mne a pár ďalším študentom Rokfortu sa podarilo uniknúť, avšak ostatní sú mrtvi.. *Keď dohovoril, zišiel z pňa a sledoval ostatných. Tí zostali znepokojení a začali šíriť paniku. Všetci sa začali premiestňovať, až napokon zostal Ron na ulici úplne sám.*

*Dobehla do Rokvillu aj s Ronom. Sledovala čo Ron robí. Prv tomu nechápala ,ale potom sa polovičato usmiala. Sledovala pomaly prichádzajúcich ľudí a potom videla ako Ronie vyšiel na nedaleký peň a začal kričať. Uškrnula sa. Keď Ron zliezol prišla k nemu.* Čo teraz?? *Nevedela kde pôjdu teraz,či rovno do Londýnu alebo kde.*

*Alis stále nikde nebola. Cítila sa mierne neistá, pretože nevedela, čo ďalej. Za ten čas čo tam bola stihla ošetriť už pár zranených a tí hneď utekali do Rokvillu k prenášadlu. Trochu neporozumela tomu, prečo zranených "odkvacli" práve sem, ale moc sa tým nezaoberala. Musela ich ošetriť čo najviac, kým smrťožrúti a ostatní nezasahovali. Keď to neprežije ona, tak aspoň nech tí zvyšní áno. Dúfala, že Ron s Lill sú v poriadku. Nevedela, či v Rokville je tak-tak bezpečno. Najmä teraz. Bola nervózna. Celá sa kompletne triasla a nie len od zimy. Pár len jemne zranených sa zoradilo do skupinky a rozhodli sa, že ujdú aj bez ošetrenia. Samozrejme, že pri prechode prenášadlom hrozilo viacej ešte horšia zranenina, ale očividne im to nevadilo. Tu predsa išlo o holé životy. Už zostávali len dvaja. Jedno dievča malo niečo s nohou a nevyzeralo to moc dobre. Toto však nebolo v Sariinich silách, aby nohu zahojila. Druhý chalan mal "len" niečo s ľavým zápästím. Rozhodla sa, že pokiaľ ich dvoch ošetrí, tak až v Rokville. Mala pocit, že smrťožrúti zistili, kde sa ostatní zranení nachádzajú.* Pomôžeš mi s ňou? Prosím. *Požiadala o pár rokov staršieho zraneného chalana. Ten len prikývol a prehodil si ruku dievčaťa cez rameno. Sar urobila to isté a začali kráčať smerom do Rokvillu. Išli najrýchlejšie, ako sa dalo. Hodnú chvíľu im trvalo, kým sa tam dostali. Avšak našťastie bez následkov. Dopravili sa šťastne. Dievča si nachvíľu odpočinulo, pretože noha ju začala viac a viac pobolievať.* Viem, že to bolí. Chápem ťa. Ale musíme ísť. K prenášadlu. Takto si život nezachrániš, pokiaľ tu budeš stáť a stonať od bolesti. Práve takto ťa rýchlejšie dolapia. A nie len teba, ale aj nás. Všetkých, čo sme sa ešte udržali na žive. Poďme. Poď. Poď! *Znovu si prehodila jej ruku cez seba a začali kráčať po uličkách Rokvillu a hľadali prenášadlo. Akoby zázrakom ho aj hneď našli.* Choďte. Ja mám ešte povinnosti. *Pustila dievča a usmiala sa.* Ďakujeme. *Povedal za oboch ranený chlapec a Sar len prikývla a rozbehla sa preč hľadať Rona a Char.*

*Vzala za ruku dva žáky prvního ročníku, jednoho chlapce a drobnou dívku. Obou stékaly slzy po umouněných tvářích jako hrachy. Chudáčci, takhle si asi první rok v Rokfortu nepředstavovali, pomyslela si lítostivě. To nikdo. Děvče stále naříkalo, že chce k mamince. Zastavila se a přidřepla si k ní.* Brzo jí uvidíš, jen musíš být teď statečná. Smrtijedi nás budou hledat a jestli náš najdou. *Odmlčela se a pohlédla nejdřív na chlapečka a pak zpátky na dívku.* Tak už maminku možná neuvidíš. *Řekla. Bylo to trchu tvrdé a teď by se správně měly obě děti rozbrečet na celé kolo, ale oba jen zticha přikývli a o to Alis šlo. Bezva, pomyslela si a byla trochu pyšná sama na sebe, že to šlo tak snadno. Sundala si Ronovu bundu z ramen a obinula jí kolem chlapečka. Snad mi to Ronie odpustí, ale někdo jí teď potřebuje více než já, pomyslela si. Vzala děvče do náručí, to se jí ovinulo ručkama okolo krku.* Ty to zvládneš sám, že? *Pokývla k chlapečkovi, který statečně přikývl. Ještě lepší, řekla si znovu.* Teď musíme do Rokvillu. Čekají tam na vás kamarádi a hodní lidé vás ošetří a pošlou za rodiči, dobře? *Nečekala na odpověď snažila se utíkat co nejrychleji, navzdory rameni, trochu poraněné noze od střepu, který se jí tak zapíchl a navzdory tomu, že měla okolo krku zavěšenou malou holčičku a po boku malého chlapce, který spíš než utíkal popobíhal, protože byl vyčerpaný, se do Rokvillu dostali celkem rychle. Šli hlavní ulicí a spatřili dav, který se z ničeho nic panikou rozprchnul a odkryl výhled na Rona a Lills, kteří tam zůstali sami. Rozběhla se k nim i s dětmi.* Kde jsou ostatní? *Řekla trochu víc nahlas, než chtěla, ale byla dost rozrušená. Ostatně, kdo nebyl. Ron i Lills vypadali dost rozhozeně. Položila holčičku vedle chlapce.* Tihle jsou v pořádku, jen moc vylekaní. Koukám, že už jsi obyvatelům Rokvillu oznámil novinku.. *Řekla trpce.*

*Ron chvíľu len tak stál a prekvapene pozeral na ľudí okolo ako sa premiestňujú. Potom však dorazila Lilly a ešte aj Alison a Sar.* Och, ahojte.. *Povedal prekvapene.* Čo s týmito študentmi? *Spýtal sa Ron.* Veľa ľudí tu nezostalo, nemame ich ako vyšetriť.. *Pozeral striedavo na Alison a striedavo na deti.* No čo, zoberieme ich so sebou do sv. Munga, tam ich ošetria a potom ich zoberieme k rodičom, určite bývajú niekde v Londýne..

*Pozrela na prichádzajúcu Sar a Alis a mali so sebou asi tie najvážnejšizranené deti. Keď sa pri nich zastavili pozrela na deti. Potoms a otočila na Rona.* Takže ideme do sv.Munga,hej? *Spýtala sa a potom pozrela na Alis a Sar.* Šli všetci ostatní prenášadlami domov ,alebo niekto ostal? *Dúfala ,že nenechali nikoho. Kútikom oka zazrela ešte pár odchádzajúcich ľudí. Povzdychla si. Som zvedavá ako zareagujú u sv. Munga... Pomyslela si.* Tak ideme nie?

No, tak ja som tam nikoho ďalšieho nevidel. Myslím, že tí starší sa premiestnili aj s tými mladšími, že im pomohli dostať sa domov a možno niektorí len utiekli do lesa, čo je samozrejme ich istá smrť, pretože v lese sú všelijaké potvory a neviem, čo všetko.. *Ron si sadol na peň, na ktorom pred pár minútami stál a podoprel si hlavu rukou.* Každopádne, ak nezostali, aby sme im pomohli, tak asi našu pomoc nepotrebujú, alebo nechcú. Je to ich vec. *Povedal sklamane.* Ja si myslím, že by sme ich tam mohli len poslať hop-šup práškom a my by sme sa mohli potom rovno dostať k nám.. *Usmial sa, vstal a podišiel bližšie k deťom.* Keď vás pošleme do nemocnice, povedzte im, že VeďVieteKto zničil Rokfort a že potrebujete pomoc. Povedzte, že Dumbledore zomrel.. Určite sa o vás postarajú a teraz by sme sa mali pohnúť, pretože na Rokforte už nevidím žiadny oheň. Vlastne, celý Rokfort zmizol... *Ron sa zadíval do diaľky, kde sa kedysi črtal krásny Rokfortský hrad. Teraz tam stálo iba pár skál. Ronovi bolo nanič. Mal chuť sa tam vrátiť a vyzabíjať všetkých smrťožrútov a nakoniec aj samého Voldemorta. Avšak na to sa necítil dobre. A ani nevedel skoro žiadne zaklínadlá. Keď v tom vykukla z domu stará pani a ukazovala Ronovi, aby vošli dnu. Ron sa pozrel na všetkých okolo neho a dlho neváhal a rozbehol sa za starou pani. Keď vošiel dnu, zbadal obrovský krb a vedľa neho kýbeľ s hop-šup práškom. Ron sa usmial a poďakoval jej. Chcel si vybrať z vrecka pár drobných a chcel sa jej poďakovať aspoň pár centami,no stará pani pokrútila hlavou. Ron sa usmial a šiel po kýbeľ s hop-šup práškom.*

*Konečne dobehla k ostatným. Zaradovala sa, že sú všetci v poriadku. Počula Char hovoriť niečo o nemocnici, avšak Sar sa nezdal dobrý nápad, aby tam šli.* Súhlasím s Ronom. *To bolo asi tak jediné, čo k tomu povedala. Ron už všetko povedal za ňu. Videla, ako Ron šiel do domu za tou pani a tak Sar mávla na ostatných, aby išli za nimi. Vošla dnu. Vnútri bolo príjemne teplo. Útulný domček s pár kreslami pri krbe. Dom bol celkom malý. Ako bolo vidno, mal len tri izby. Spáľňu, kúpeľňu a obývačku prepojenú s kychyňou. Sar sa ďakovne pozrela na starkú a usmiala sa na Rona. Vedela, čo ju, teda ich čaká. Hľadanie horcruxov. Ale aj napriek tomu, čo všetko strašného sa tu za tých pár hodín či ba dokonca za tých pár minút stalo, cítila v sebe takú spokojnosť a istotu. Nervozita ustúpila. Nechápala ani prečo sa takto cítila vzhľadom na to, že tu mohla aj umrieť, ale bola šťastná, že to najhoršie mali už za sebou a že sú v poriadku.* Ideme? *Spýtala sa Rona, ktorý vzal kýblik s hop-šup práškom.*

*Přikývla na to, co Ron říkal, ale moc nevnímala. Rameno jí bolelo a začínala být čím dál víc unavená. Zívla a přešlápla. Pak jim nějaká stará paní nabídla její letax. (Tak se tomu říká v Čechách:DDD Ale pořád lepší než Bradavice -.- Máme debilní překladatele.) Všichni vstoupili dovnitř malého domku. Bylo to tam útulné, ale nemohli tu zůstat dlouho. Ali se zadívala do praskajícího krbu, co byl v druhé místnosti a najednou měla chuť usnout i vestoje. Sar, Ron i Lills mluvili, ale jí to znělo jen jako šumění. Něco jako když ladíte radio a naladíte něco přesně mezi dvěma stanicemi. Poplácala se dlaní po tváři, aby se trochu probrala a stoupla k Sar a přikývla.* Jdeme. *Řekla rozhodně. Dřív, než tu usnu docela, pomyslela si. Vstoupila do a natáhla ruku pro letaxový prášek.* Takže kam to teda vůbec letíme? Ke sv. Mungovi? *Zeptala se najednou zmateně. Buď se přeslechla nebo už zapomněla, každopádně by to bylo dobré vědět, když už stojí v letaxu a letaxový prášek se jí sypal z rukou na zem. Znovu zívla a zamrkala, aby se jí nezavřely oči.*

*Ron sa usmial na starú pani, ktorá len prikyvovala na všetko, čo spravili.* Alison, myslím, že by sme mali najskôr poslať deti do nemocnice. My tam s nimi nepôjdeme, my ideme do Londýna. *Podišiel k jednému z detí.* Teraz choď do krbu, zober si prášok, vyslov "Nemocnica sv. Munga" a hoď na seba prášok.. Ostatní spravte to isté, až na Lilly, Sar a Alis, vy vyslovte "Dom Boldovcov". *Usmial sa a zobral dievčatko za ruku. Vložil jej hop-šup prášok do ruky a podišiel s ňou ku krbu. Dievčatko spravilo všetko, čo Ron prikázal a zmizlo aj s plameňmi do nemocnice. Ostatné deti trošku s obavami spravili to isté a napokon tam zostali stáť iba oni štyria.* Choďte prvé, ja pôjdem posledný a budem vás kryť. A vy, pani.. *Pozrel na starú pani a znova sa musel usmiať, pretože vyzerala veľmi milo.* ..ďakujeme vám za všetko.. samozrejme akoby sme tu neboli, dobre? A dávajte si pozor..

*Ron postupne dával deťom hop-šup prášok, aby sa premiestnili do nemocnice. Sar bola šťastná, že aj keď iba tak málo, aspoň oni prežili tento útok. Z vonku započula kroky. Skôr klopkanie topánok na opätku. Také pobehovanie. Akoby vedela, že práve tu sa nachádzajú zvyšní, čo prežili, profesorka McGonagallová pribehla k nim a nadšene sa usmiala. Sar len nechápavo otvorila ústa, ako sa sem dostala, sama, a ako ich vlastne našla.* Pani profesorka! Ste v poriadku? *Starostlivo sa spýtala Sar a taktiež sa usmiala. Nechápavo pozrela na ostatných troch priateľov a na starú pani, ktorá sa tiež tvárila dosť nechápavo.* Samozrejme. Len mám poranenú nohu. A...To ste ostali len vy štyria? *Zdesene sa opýtala.* Nie. Ostatní sa už premiestnili do nemocnice. Nechcem vás nejako uraziť, ale mali by ste aj vy. Vaša noha nevyzerá dobre. *Povedala a ukázala na zraneninu. Vyzeralo to dosť vážne. Ukázala Ronovi, nech jej podá hop-šuo, aby sa mohla premiestniť.*

*Po počúvaní Rona pokrčila ramenami.* Tak teda hop-šup práškom... *Ani jej sa tam enchcelo a ešte pešo... Ani ma krb nenapadol. Po pomyslení sa uškrnula,to bola ale čarodejnica. Následovala Rona do starého domu,v ktorom bola jedna stará pani. Krivo sa na ňu usmiala a pokračovala.* Myslela som si ,že všetci stadiaľto čo najrýchlejšie zutekali... *Zamrmlala si sama pre seba. Obzrela sa po stenách domu. Stará pani tam mala kopu obrazov. Veľmi ju ani neprekvapilo ,keď poniektoré boli muklovské. Odvrátila sa od obrazov a pozerala na izbu s krbom,v ktorej skončili. Ron zobral kyblík /kyblík...to je divné ja preferujem vedro ,ale čo / s hop-šup práškom.* Ja len dúfam,že si vo sv.Mungovi nebudú myslieť ,že im šiblo. Predsa len sú príliš mladí... *Pomyslela si,no nejak si to povedala aj nahlas. Potriasla hlavou a sledovala ako sa deti pomali dostávajú krbom ku sv. Mungovi. Keď sa všetci premiestnili chystala si od rona vziať ...ehm kyblík /:PP/ s hop-šup práškom,ale zastavil ju nejaký hluk,z ulice. Nepatrne sa prikrčila a dúfala,že ich nesledoval žiaden Voldemortov stúpenec. No keď sa vo vchode ukázala profesorka McGonagallová ,tak si zhlboka vydýchla. Prišlo jej niečo zvláštne na profesorke. Zoširoka sa nanich usmievala. * Dobrý deň... *Povedala sticha a čakala čo povie na Sariine otázky. Fakt jej noha nevyzerala najlepšie. Chcela aj vedieť ako dopadli ostatní profesori,dúfala,že sa bezpečne popremiestňovali aj oni. Prišlo jej tot rocha divné...Skoro žiaden z profesorov poriadne nepomáhal pri zachraňovaní študentov. Apoň si toho nevšimla. Asi mi šiblo...veď to sú profesori! Možno ich ani nevnímala. Pozrela na Sar,ktorá si od Rona žiadala hop-šup prášok a čakala dokedy sa premiestni krbom.*

*Naposled zamávala dětem a ty zmizely. Vlastně s Lillininou poznámkou souhlasila.* Taky doufám. *Řekla trochu rozmrzele.* Ach. *Povzdychla. Jen myšlenka na to, že celý tento plán byl na nic jí celou prostoupil. Ali si sedla na nedaleké křeslo, co stálo vedle Rona. Když tu najednou někdo vrazil do dveří. Ali vyskočila a rychle namířila na cizince hůlkou.* Em.. paní profesorko?! *Řekla zmateně. Její noha byla celá od krve.* Kde jsou ostatní profesoři? To nikdo jiný už...? *Nedokončila větu a zlomil se jí hlas. Zase si sedla zpátky na křeslo. Jednou ta deprese musela přijít. Voldemort zabil Brumbála, většinu mých kamarádů, zničil můj domov, sakra mě bolí rameno, z profesorů možná už nikdo nezůstal, někteří kamarádi se přidali k Smrtijedům a každou chvilku nás můžou dostat taky, tak teď se snad můžu trochu naštvat!!, řekla si zoufale v duchu a nahlas vzlykla. Podepřela si hlavu rukou.* Ach jo. *Vzhlédla. Slzy jí tekly po tvářích a smývaly stopy prachu. Jakto, že nikdo nebyl tak rozhozený jako ona? Musí se vzchopit. Nechce, aby si o ní mysleli, že je slaboch. Všichni okolo jsou silní, tak musí být taky. Vstala a odhrnula si vlasy z očí.* Už bychom měli jít. Rychle. Každou chvilku nás můžou najít, Kris nás mohla sledovat a prozradit, Voldemortovi příslušníci už jsou možná na cestě sem. *Nabrala si od Rona letaxový prášek a vstoupila do krbu. Už nehodlá čekat. Ještě jednou se podívala na všechny ostatní a nahlas řekla.* Dům Boldovců. *A zmizela.*

*Sar stála pri krbe a čakal, kým prejde Alis, Lill aj samotná profesorka. Ron mal ísť až po nej, takže Sarpôjde hneď za nimi. McGonagallová na ňu smutne pozrela a silno preglgla.* Mali by ste vedieť slečna Downey...Remus Lupin...aj Tonksová...sú mŕtvi. *Povedala tak, že to ledvaj zo seba dostala. Sar nemohla uveriť tomu, čo práve počula. Vedela, že Remus je, teda bol bývalým Rokfortským profesorom, ale jeho a jej rodina boli priatelia už pár rokov a s Remusom si dosť rozumeli aj napriek ich väčšiemu vekovému rozdielu.* Čo-čo bude s Teddym? *Spýtaka sa zdrvene na Remusovho malého syna.* Pôjde ku starým rodičom. Zatiaľ. Potom sa uvidí. Počula som, žeby ste sa o ňho mali dokonca starať vy, až dovŕšite vek dospelosti. *Povedala Minerva a Sar zdesene pozrela na Rona. Nemohla veriť tomu, čo práve počúvala.* Lill, pani profesorka, choďte do krbu. My s Ronom pôjdeme po vás. A čo bude s vami? *Obrátila sa na miestnu starú pani.* Premiestnim sa ku svojej sestre. O mňa si starosti nerobte. Vy ste prvoradí. Ste mladší a ja stará, aj keby ma zabili, môj život už nebude zbytočne stratený. Choďte! *Popohnala Lill, aby šla do krbu a Sar sa len zdesene zatvárila. Nevedela, ako sa má cítiť. Všetko sa zbehlo akosi rýchlo a na to nebola zvyknutá.*

*Pozorovala Alison,ktorá sedela na kresle a videla jej stekať po tvári slzy. Zrazu sa urobilo ťažko aj jej. Pani profesorka McGonagallová neodpovedala na Alisoninu otázku o profesoroch a obávala sa toho najhoršieho. Sakra...! Zaklala v duchu. Práve zistila ,že zomrel Lupin a Tonksová. Pomaly sa aj jej dostávali slzy do očí. Sklonila hlavu aby jej nebolo vidno so tváre. Zdvihla hlavu až keď počula Alisonin hlas povedať "Dom Boldovcov". Uškrnula sa a už len sledovala ako ALison pohltil zelený oheň. Pozrela na Rona ktroý stále držal kyblík s hop-šup práškom a Sar sa nejako nemala k tomu  aby šla do krbu. Prv ale pozrela na profesorku.* Asi by ste mali ísť,lebo tá noha fatk nevyzerá najlepšie... *Povedala roztraseným hlasom a počkala doky si profesorka vezme hop-šup prášok od Rona a vlezie do krbu,nejako to zvládla aj sama. Po krátkom Dovidenia už len povedala "Nemocnica u sv.Munga" a jej nebolo. Počúvla staršiu ženu a podišla k Ronovi. Nabrala si hrsť prášku a vliezla do krbu.* Dovidenia a ´dakujeme.  *Povedala pri pohľade na starú že a na Rona a Sar len kývla.* Dom Boldovcov! *Povedala stabilnejším hlasom ,aby jej bolo rozumieť. Okamžite ju zahalili zelené plamene a zmizla. Bola si istá ,že bola v dome Boldovcov až keď z krbu vypadla na podlahu nejakého domu. Chvíľku sa porozhliadla a až keď spatrila Alison vedľa seba sa postavila. pozrela si miestnosť pozornejšie. Podľa jej určení to bola asi prijímacia sála,alebo niečo podobne s vysokým stropom ,pár poličkami ,ktoré boli na stenách a boli zaplnené knihami všetkého druhu,obrazmi si predkov Boldovcov Aspoň ymslím a kreslami cca na konci miestnosti. Zarazila sa keď na kreslách uvidela postarších ľudí,ako na ne pozerajú. Wow...ešte na mňa nikto nepozeral ako na zjavenie... Trpko si pomyslela.* Dobrý večer... *Povedala čo najzdvorilejšie a čakala dokedy príde aj Sar s Ronom.*

*Lill aj profesorka McGonagallová sa už premiestnili a tak sa dostala na rad Sar. Vzala si do dlane hop-šup prášok a vošla do krbu. Posledný krát sa usmiala na starú pani, posledný krát sa rozlúčila so starým Rokfortom.* Dom Boldovcov! *Vykríkla Sar a okolo nej sa vyskytol zelený plameň a o chvíľu sa objavila v krásnom dome plnej obrazov. Vyskytla sa na podla z dlaždíc v miestnosti s vysokým stropom. Rýchlo vstala a oprášila sa ho zvyšného prachu a sadzí. Prešla do miestnosti, kde už bola Char aj Alis. Na kreslách sedeli evidentne starý pán a pani Boldovci. Milo sa na nich usmiala a podišla k nim.* Dobrý večer pán a pani Boldovci. *Znovu sa usmiala a Ronovi starý rodičia len prikývli. Išla rovno za Alis a Lill a taktiež sa ne dve usmiala.*

*Ron napokon zostal v izbe sám, iba stará pani zostala. Ron si teda nabral zahrsť hop-šup prášku do dlane a vošiel do krbu.* Ešte raz za všetko ďakujeme.. *Usmial sa a vzápätí povedal.* Dom Boldovcov! *Ron vzbĺkol zelenými plameňmi a ocitol sa na mieste, ktoré tak dobre poznal. Ocitol sa u seba doma. Vyšiel z krbu a ihneď priskočil k Alison, Lilly a Sar, aby ich mohol objať. Bol rád, že útek tak dobre vyšiel a že sa im nič nestalo. Potom ich však pustil a rozbehol sa za svojimi starými rodičmi. Aj tých každého osobitne objal.* Ahojte, prepáčte, že sme vám sem tak vtrhli a nič nepovedali, ale.. VeďVieteKto zaútočil na Rokfort. Všetci sú mŕtvi a.. skoro jediní sme sa zachránili... Teraz potrebujeme vašu pomoc. Musíme ho zničiť... *Povedal smutne, načo ho stará mama ihneď pohladila po vlasoch.* Ach, áno.. už to vieme... Ale najskôr si dajte jablkový koláč... Už bude iste vychladnutý... *Stará mama sa zdvihla z kresla a utekala do kuchyne, ktorá sa nachádzala na druhej strane domu.* Nevšímaj si ju, synak.. *Prehovoril dedko.* Mal by som pre vás nejaké knihy.. Možno vám pomôžu sa niečo priučiť. A určite vám ponúkneme celý dom. Môžte si tu robiť čo len chcete, hlavne aby ste dokázali, co chcete dokázať... A starú mamu si vôbec nevšímaj. V poslednej dobe je akási zvláštna. Možno cíti, že sa blížia temné časy, vždy bola na tieto veci háklivá a preto chce uľahčiť situáciu jablkovým koláčom, no iste.. túto situáciu nevedno uľahčiť. *Ron sa usmial.* Práveže.. Taký jablkový koláč to uľahčí až-až.. *Zasmial sa.*

*Ron ako obvykle sedel za veľkým písacím stolom z ebenového dreva, ktorý bol snáď taký starý ako celá škola. Stolík bol nepoškodený, lesklý a hladký. Nebolo na ňom vidieť ani škrabanec. Rúčky stolíka boli zlaté, vzorované s hlavou leva, čo predstavovalo chrabromilskú fakultu. Na stolíku boli porozhadzované knihy z rôznych predmetov. V rohu stolíka bol zlatý svietnik s vysokou bielou sviečkou, ktorej vosk stekal po hrdle. Oproti Ronovi bol strieborný kalamár s takmer minutým atramentom. Ron držal v ruke husacie pero a písal domácu úlohu z herbológie. Keď dopísal posledné slovo, pero odložil, pergamen s domácou úlohou vložil do knihy "Zázračné rastliny 15. storočia" a s hlasným unaveným vzdychom sa oprel o operadlo tmavohnedej stoličky. Ruky si zložil za hlavu a pozrel na strop, z ktorého opadávala omietka. Ach, čochvíľa sú vianoce.. Ron zavrel oči a v hlave sa mu premietali všetky zážitky, ktoré zatiaľ cez prázdniny zažil. Myšlienky mu vírili. Bol tam on, ako sa spúšťa na saniach z kopca, ktorý bol pri ich dome. Obraz sa zmenil a zrazu stál on pred vianočným stromčekom so svojou rodinou a spieval koledy. Zrazu sa obraz znova zmenil a objavil sa celkom nový, z nedávnych čias. Bol vo veľkej sieni, sedel na lavičke, okolo neho boli jeho spolužiaci, ktorí spolu s nim počúvali koledy pri Štedrovečernej večeri. Nad ním bolo tisíce sviečok a pri stenách stálo asi 10 bohato zdobených stromčekov. Duchovia spievali, čím spríjemňovali sviatky ostatným. Ron sa usmial a vtedy si spomenul, čo im profesorka McGonagallová hovorila: "15. decembra bude sprístupnený Rokville pre všetkých študentov. Takže ak ešte nemáte darčeky pre svojich blízkych, hor sa do Rokvillu. V ten deň skončíme vyučovanie skôr. Vyučovanie začne o 9. hodine a skončí o 1 hodine poobede." Ron otvoril oči, vyskočil zo stoličky ako srna a podišiel k oknu, na ktorých už bolo vidieť, že sa blížia vianoce. Okná boli totiž zamrznuté a tak mali na sebe niekoľko prekrásnych ornamentov. Vonku snežilo. Padali veľké chumáče snehu. Mal by som ísť nakúpiť nejaké darčeky.. Pomyslel si Ron. Podišiel k svojej posteli, vytiahol kufor a vybral z neho jeden svoj obľúbený sveter. Bol štrikovaný, bordový so sobmi na prsiach. Obliekol si ho, obul si topánky a kabát. Z vešiaka zvesil chrabromilský šál a omotal si ho okolo krku. Dal si čiapku a sfúkol sviečku, ktorá sa topila na ebenovom stolíku. Vyšiel z klubovne na chodbu. Pár študentov ho pozdravilo a zablahoželalo príjemné sviatky. Totiž o dva dni sa začínajú vianočné prázdniny a veľa jeho kamarátov odchádza za rodinov. Ron ostáva na Rokforte. Jeho rodičia sú významnými čarodejníkmi, ktorí cestujú po svete a tak ich Ron nevidel od svojich piatich rokov. Odvtedy sa oňho starali jeho starí rodičia, ktorí umreli pri zaútočení Voldemorta. Tak teraz Ron nemá kam ísť, jediná možnosť je ostať na Rokforte. Ron prešiel chodbou a zišiel po kľukatých schodoch až na prízemie. Zrovna tade prechádzali duchovia, ktorí ako každý rok spievajú koledy. škola žiarila Vianocami. Všade boli stromčeky, sviečky a vianočná nálada. Keď prechádzal okolo chodov do podzemia, zacítil nádhernú vôňu, ktorá sa niesla z kuchyne školy..hmm, mňam.. medovníčky.. Slastne sa nadýchol, aby dokázal poslednýkrát vstrebať vôňu, kým vyjde von a otvoril dvere. Ihneď ho ovalil chlad a snehové vločky. Rona až zamrazilo. Zapol si gombíky na kabáte a vykročil vpred. Cestou do Rokville snehu pribúdalo a Ron musel čím ďalej, tým viac zdvíhať nohy, aby sa do Rokvillu vôbec dostal. Keď začul v diaľke znieť Tichú noc, ktorú pravdepodobne spieval zbor pána profesora, vedel, že od Rokvillu už nie je ďaleko. Vzduchom sa šírila nádherná vôňa Vianoc, ktorú Ron tak miloval. Po dlhej ceste, ktorú mu skomplikoval aj sneh sa konečne dostavil do Rokville. Pouličné lampy svietili. Každá krčma, či dom mali na dverách vianočný veniec a uprostred námestia stál vysoký vianočný stromček. Ron to tu tak miloval.. Zbadal pána profesora aj s jeho speváckym zborom. Prišiel teda k nim, zaželal príjemné sviatky a keď dohovoril, niekto otvoril dvere na malej kaviarničke, z ktorej vyšlo ohromujúce svetlo a teplo a krásna vôňa vianoc, Preto sa rozhodol, že vojde dnu, trochu si odpočinie a až potom pôjde nakupovať pre svojich najbližších. Vošiel dnu a porozhliadol sa. Všade bolo plno, iba pri jednom stole bolo prázdno. Sedelo tam akési dievča, ktoré mu bolo zo zadu trochu povedomé. Preto podišiel k nej a ihneď zbadal, že to je Sar.* Veselé vianoce, Sar! Rád ťa tu vidím, je tu krásne.. *Usmial sa a prisadol si k nej.*