Rokvillská ulička

*Horúca čokoláda od pani Laurenovej sa jej rozplývala na jazyku. Teraz cítila skutočnú chuť Vianoc. Nebola ako ostatní. Vianoce jej prestávali dávať zmysel v ten rok, čo stratila svojich rodičov, vlastne celú rodinu, ktorá ju neskôr zavrhla a nechala v detskom domove, zatiaľ čo jej brata rozmaznávali jej starí rodičia z maminej strany. Stále ju to bolelo a obávala sa, že aj navždy bude. Takáto hlboká rana sa nedá len tak ľahko zalepiť. Ale Sar sa rozhodla ísť ďalej, nechať to ísť a užívať si život. Byť so svojimi priateľmi, ktorí jej vlastne nahrádzali rodinu. Nechcela si svoju náladu kaziť týmito zlými spomienkami zo svojho dávneho života. Život ide ďalej a teraz je tu, na Rokforte. Všade poletovali chumáče snehu, ktoré padali na sklá okien, roztápali sa a stekali ako kvapky dažďa až po spodný kraj. Ako sa dostala ku svojim priateľom, chýbali jej. Veľa z nich odišli na prázdniny domov ku svojim rodinám, ale Sar nemohla. Nemala takú možnosť. Nemala kam ísť a tak jej ostávala len jediná možnosť a tou bol Rokfort. Avšak nie je to až také zlé. Rokfort je cez Vianoce krásny. Všade samé vianočné ozdoby, blikajúce svetielka na stromčekoch, horiace sviečky, spievajúci žiaci profesora Flitwicka, ktorí boli počuť až ku astronomickej veži...Všetky tieto veci mali svoje čaro, ktoré ju robilo šťastnou. Do kaviarne niekto prišiel. Z prvého pohľadu sa jej tá postava zdala známa, ale nevenovala tomu pozornosť a začala si čítať časopis, ktorý bol položený len tak na stole. V tom však tá postava k nej prehovorila a ona ten hlas ihneď spoznala.* Ronie! *Vykríkla nadšene, spustila časopis z rúk a objala ho.* Ako sa máš? Čo tu robíš? Kde ideš na prázdniny? Zostávaš tu? Dáš si niečo? Ako sa máš? *Vyhŕklo z nej toľko otázok, že ani sama nevedela, čo povedala a či ešte stále niečo hovorí.* Prepáč, ja som taká nadšená, že ťa vidím, že to nemôžem ani opísať. Naozaj sa veľmi teším. Veľmi si mi chýbal. *Objala ho ešte raz.* Máš čas? Môžeš si ku mne prisadnúť ak chceš. Robia tu skvelú horúcu čokoládu. *Poznamenala nakoniec a usmiala sa.*

Bože, Sar, aj ja ťa rád vidím! *objatie jej opätoval* Počkaj chvíľu, idem si objednať aj ja pretože som prišiel úplne premrznutý. Veru by sa aj mne hodila tá horúca čokoláda.. * Usmial sa, a rozbehol sa k dlhému barovému pultu, pri ktorom stála čašníčka, oblečená v starovekom čarodejníckom habite. Na hlave mala veľký čierny klobúk, ktorý Ronovi pripomínal Rokfortský triediaci klobúk. Dokonca sa Ronovi zdalo, že ten čierny klobúk, ktorý mala čašníčka na hlave má aj oči a ústa. Ron si objednak horúcu čokoládu so šľahačkou a škoricou a rovno aj zaplatil. Usmial sa na čašníčku a odišiel späť ku Sar. * Tak a už mám objednané.. Pýtala si sa ma, či ostávam na Rokforte? Áno, hej.. Po vojne s Voldemortom nemám kam ísť, Rokfort je teraz mojím domovom. *Usmial sa, keď zrovna vtedy prišla čašníčka a doniesla mu horúcu čokoládu. Ron poďakoval a rovno si z nej aj upil. * A čo ty? Nezostávaš na Rokforte? Veľa ľudí odišlo.. Tieto vianoce nebude asi ani ples, kvôli tomu. Však my si spravíme vlastný štedrý deň.. *Zasmial sa a oprel sa o operadlo drevenej stoličky. Zahľadel sa na vysoký stromček v rohu miestnosti. Veľmi ho očaril. Nebol totiž typický tuctový stromček v moderných domácnostiach, ktoré majú na stromčekoch iba jednu farbu. Tento žiaril tisíckami farieb. Boli na ňom mašle, staré, ale i nové ozdoby. Ron pozoroval odrazy ľudí na veľkých vianočných guliach. Odhrnul si rukáv, aby si mohol pozrieť hodinky na ruke. Zrovna myslel na to, koľko času mu ostáva na nákup darčekov. Dokonca ani nevedel, komu aký darček kúpi. Nemal žiadnu predstavu. * Aj ty si tu, aby si nakupovala vianočné darčeky? Môžme ísť spolu, až potom neskôr sa rozdelíme, keď budem nakupovať darček pre teba. *Zasmial sa. *

*Čakala na Rona, kým on si odišiel kúpiť horúcu čokoládu a keď prišiel späť, usmiala sa na neho.* Áno, ostávam tu. Taktiež nemám kam odísť, kedže pred Rokfortom som bývala u rodiny mojej najlepšej kamarátky, ale odvtedy som o nich veľmi málo počula a ani sme si nepísali, takže je aj možné, že sa presťahovali. A keby aj nie, nechcem ich zaťažovať. Veď aj Rokfort má svoje čaro a Vianoce sú tu neskutočné. A taktiež si myslím, že si treba užiť tých pár dní voľna tu, kým tu zase nie sú tisícky ľudí. Aspoň sa mi zahoja tie modriny, ktoré sa mi vždy spravia, keď sa na schodisku či na niektorej z chodieb zrazím s nejakým človekom. *Zasmiala sa.* Áno, ale neviem, či to vôbec stihnem, keďže som sa tu tak zdržala pred tvojím príchodom. Tým som nechcela povedať, že si mi v tom nakupovaní zabraňoval ty, to nie, ale ja sama som sa tu zdržala nejakých tých pár minút. Keď dopiješ, môžme teda ísť. Ja som tú svoju už dopila. *Usmiala sa a zamávala na čašníčku, že zaplatí. Zaplatila by aj za Rona, ale keďže Ron tak už spravil, po jej príchode dala peniaze len za seba.*

No tak fajn.. Pôjdeme.. *Usmial sa, schytil šálku horúcej čokolády a celú ju hŕkol do seba.* au, au, au.. horúce!! *Chytil si krk a šeptom pokračoval.* Kto by povedal, že horúca čokoláda bude naozaj horúca?! *Zasmial sa a postavil sa zo stoličky.* Tak teda poďme! *Usmial sa a obliekol si svoj kabát. Obtočil si okolo krku šál a prešiel k dverám, aby ich mohol otvoriť pre Sar. *

*Zasmiala sa na Ronovi, ako do seba hodil celú šálku horúcej čokolády.* Bože Ron!!! Až tak sa zase neponáhľame, aby si tu prišiel o jazyk. Kľudne v pohode si to mohol dopiť. Och... *Vzdychla si, ale nemohla zakryť ten smiech, ktorý sa do nej tlačil a tlačil tak, že skoro vybuchla. Ron sa zachoval ako pravý gentleman a podržal jej dvere. Sar sa na neho vďačne usmiala a prešla cez dvere. Vyšla von a celkom ju striaslo. Vonku sa riadne ochladilo a keďže Sar mala na sebe len vestu a pod tým tenký svetrík, okrem čerstvej horúcej čokolády ju nemalo čo zahriať. Mávala na Rona, aby šiel za ňou.* Poď Ron! Mám pocit, že zamrznem. A aj tak nemáme času nazvyš. No poooooď!!! *Kričala a mávala na neho, akoby predvádzala nejakú nepodarenú pantomímu.*

*Ron zatvoril za sebou dvere, ktoré spolu s vrzgotom zacengali vianočnú koledu. Ron sa usmial a podišiel k Sar.* Ja viem, ja viem.. *Zasmial sa.* Tak? Kam ideme teraz? Máme z čoho vyberať. Ale absolutne neviem, čo komu kúpiť. *Dal si ruky do vreciek kabáta, pretože mu bola zima.* Ale určite by sme si mali pohnúť, pretože zachvíľu bude večera a ak prídeme neskoro, McGonagallová mi dá mínusové body.. A to ja nechcem. Musíme dohnať Bifľomor..

*Sar premýšľala nad obchodom, kde by mohli mať najviac vecí, ktoré by mohla kúpiť pre svojich priateľov. Vždy si radšej vyberala niečo také všeobecnejšie. Miesto, kde majú proste všetko, aby nemusela chodiť sem a tam ako nejaký robot. Pár krát sa otočila a pri tom sa obzerala na okolité obchodíky so suvenírmi a darčekmi. Popritom premýšľaní počúvala aj Rona, ktorý hovoril čosi o bodoch a Bifľomore.* Jediné, čo mám ako tak rada na Slizoline je to, že niektorých tieto bodové zisky nezaujímajú. Aj keď je aj pravda, že niektorých to zaujíma až príliš a robia všetko pre to, aby tých druhých pristihli pri nejakom porušení pravidiel. Ja však patrím do tej prvej skupiny a takto ti poviem, že vďaka mne Slizolin stratil nejeden cenný bod. *Zasmiala sa, keď v tom ukázala na malú predajničku pána Humphreyho.* Poďme tam. Už som v tom obchode pár krát bola a majú tam celkom dosť pekných suvenírov a darčekov. A na Vianoce mávajú aj špeciálne kolekcie. Ak chceš môžme tam zájsť. *Usmiala sa a pre istotu znova ukázala na daný obchod.* Mňa zas má Snape celkom rád. Teda, aspoň v poslednom čase. Sama sa tomu dosť čudujem, ale on je už na neskoré príchody zvyknutý. Aj keď ho to štve, úroveň svojich vlastných žiakov si znižovať nechce. Aj keď sa mi to zdá niekedy trochu nefér je to jeho vec. Mne to prakticky len prilepšuje, takže sa nemám na čo sťažovať, ale dala by som všetko za to, aby som mohla ísť do akejkoľvek inej fakulty. Slizolin proste nie je pre mňa. Nie je to to, čo by malo byť. Triediaci klobúk nie je zas až tak dokonalý, ako sa o ňom tvrdí. Každý sa môže mýliť, dokonca aj on. *Uvažovala nahlas a pomaly kráčala k už spomínanému obchodíku pána Humphreyho, ktorý stál pred obchodom a rozdával žiakom, profesorom, ale aj len obyčajným ľuďom čerstvo upečené medovníky.* Možno však za to, čím obviňujem Slizolin nie je len on, ale možno aj celý Rokfort. Rokfort mení ľudí, ale je pravda, že je len na nás či na dobre, alebo na zle. *Nachvíľu sa odmlčala, keď v tom dorazila pred obchod. Pán Humphrey si ju všimol, milo sa na ňu usmial a podal jej zabalený medovník v tvare Rokfortského hradu.* Šťastné a veselé. *Poprial jej ten milý pán a Sar mu úsmev opätovala.* Aj Vám, pán Humphrey. A ďakujem za medovník. *Usmiala sa na neho zas a vošla do vnútra obchodu. Všade po stenách a po strope boli rozvešané blikajúce sviečky na vianočný stromček. Ten sám stál vzadu v ľavom rohu ovešaný snáď miliónom salóniek a karamelových cukríkov, pomedzi ktoré boli opäť rozvešané umelé blikajúce sviečky. Vo vchode zamávala na Rona, aby šiel za ňou dnu a pohľadom sa ponorila do hľadania správnych darčekov pre jej kamarátov a kamarátky z Rokfortu.*